Je pýchou Staroturanov. Dodnes si ho vážia ako slávneho rodáka aj ako kúzelníka, hoci bol „len“ mäsiar. Práve on na konci 18. storočia vyhútal, ako z ovčej hrudky vykúzliť ozajstnú bryndzu. Produkt nielen so slovenskými koreňmi, ale aj s oficiálnu pečiatkou uznaný Európou.

Napriek zubu času sa podarilo bravúrne vyskladať jeho životnú cestu. Rodákov zo Starej Turej azda mrzí len to, že dom, v ktorom sa narodil, sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. Ani presné miesto jeho posledného odpočinku nie je známe, hoci na cintoríne Na dráhach spočíva jeho ďalšia rodina. Ján Vagač – krstný otec slovenskej bryndze a zakladateľ prvej, najstaršej bryndziarne na Slovensku (1787), v Detve.

V minulom čísle nášho magazínu sme si posvietili na bryndzu. Na jej pôvod, parametre, zloženie, blahodarné účinky a navštívili sme aj salaš, kde sa dnes bryndza rodí. Úprimne, nečakali sme takú spätnú väzbu k tejto téme. To je dobré znamenie. Bryndza síce nie je každodennou súčasťou nášho jedálnička ako bola kedysi, ale na druhej strane znovu objavujeme jej identitu, ceníme si ju, lebo je naša. Vráťme sa na úplný začiatok príbehu o bryndzi. Do histórie.

Prekvapenie z Detvy

„Nezabudnite sa zastaviť v Starej Turej, keď budete písať o bryndzi. Práve tu žil človek, čo to celé naštartoval,“ zvestovala do telefónu primátorka Anna Halinárová a porozdávala dôležité kontakty. Onedlho sedíme v kancelárii u jej zástupkyne. Zuzana Zigová má pred sebou výstrižky, knihy, fotografie, dokumenty na takú istú tému.

„V roku 2009 uplynulo 250 rokov narodenia Jána Vagača. Mestské kultúrne stredisko podujatie k výročiu pripravovalo a bola som vtedy jeho riaditeľkou... Poslanci súhlasili s výrobou a osadením pamätnej tabule venovanej Jánovi Vagačovi priamo pri vchode do mestského úradu. Bola to dôstojná spomienka s kultúrnym programom, prierezom histórie aj s prekvapením. Okrem toho, že prišli odborníci z bryndziarskeho fachu, pozvanie prijala aj oficiálna delegácia vedenia mesta Detva. Bolo to veľké gesto, veď Ján Vagač preniesol svoje umenie práve tam. Založil prvú a úspešnú bryndziareň, k tomu pribudla výroba syrov a pokračovali v tom generácie Vagačovcov ďalších stopäťdesiat rokov,“ pripomenula Zuzana Zigová.

Odkaz Jána Vagača a jeho nasledovníkov ostal pod Poľanou natrvalo. „Tri jedle“ – symbol značky kvalitných syrov – si získali renomé a dostali sa aj do erbu mesta Detva. „Staroturania na veľkého bryndziara nezabudli, najmä tí starší. Napríklad tunajší publicista a spisovateľ Gustáv Rumánek vydal pred časom publikáciu Bryndziarske pastorále a so svojou manželkou Elenou venuje práve osobnosti Jána Vagača veľkú pozornosť. Stále prichádza s mnohými inšpiráciami, podnetmi, lebo podľa jeho slov – históriu a ľudí, ktorí ju tvorili, si treba vážiť,“ dodala Zuzana Zigová.

Späť k Vagačovi 

Narodil sa v roku 1735. Bol mäsiar samouk, neskôr si otvoril mäsiarstvo v Starej Turej. Podnikal s topeným maslom, syrom a dobytkom. Celoživotné krédo „S poctivosťou najďalej zájdeš“ podporené svedomitosťou a čestnosťou tlmočil krátko pred smrťou svojmu synovi Jánovi.

Obchodné potulky Jána Vagača na začiatku podnikania často mierili na stredné Slovensko. Dobytok nakupoval aj v Detve. Občas prespával v jej okolí na salašoch. Spoznal bačov, ich tvrdú prácu a ovčí syr, ktorý mu ponúkli. Zaujal ho a niekoľko bochníkov si priniesol domov. Syr mu chutil, ale dlho nevydržal, nebol trvanlivý, Z ciest vedel, že Valasi robia zo syra bryndzu. Tak začal s pokusmi aj on. Bochníky dal vysušiť, prevaľkával ich, miesil, solil, kým dosiahol chuť podobnú tej valašskej. Keď následne obchodníci zo Starej Turej ponúkali po Slovensku boháčom topené maslo, nechali na koštovku aj z Vagačovej bryndze. Novoobjavená technológia výroby bryndze mala úspech a v roku 1787 sa začala vyrábať vo väčšom množstve – v detvianskej manufaktúre.

Zlaté časy

Spočiatku sa vyrábala len v lete, keď sa dojili ovce. Na zimu sa sťahoval Vagač do Starej Turej. Bral zásoby bryndze, nasolenú ju ukladal do chladných pivníc a v zime v drevených geletkách posielal do obchodov. Tam ju vyklopili a predávali krájanú. Dostala názov „šnajdka“. Prvá výroba bola prácna, veľmi zdĺhavá. Až potomkovia Jána Vagača mleli syr na mlynčekoch na benzínový a elektrický pohon.

Krátko po založení bryndziarne v Detve vznikli na Slovensku ďalšie. Zakladali ich podnikaví obyvatelia Starej Turej – Molec, Wallo, Valovič a ďalší. Najväčší rozkvet detvianskej bryndziarne prišiel s majiteľom Alexandrom Vagačom. Dovtedy žili Vagačovci striedavo v Detve a v Starej Turej. Alexander Vagač sa pod Poľanou usadil natrvalo. Výrobu rozšíril o produkciu bochníkových a lahôdkových syrov.

Vojnové časy zasiahli aj Vagačovcov, majiteľ bryndziarne narukoval a vzorne ju viedla jeho manželka Antónia až do roku 1918. Po vojne fabrika rozkvitala, povesť Vagačovej bryndze rástla. Napríklad v roku 1931 do cudziny vyviezli viac ako 20 vagónov, ujali sa aj bochníkové a lahôdkové syry. Poznali ich v celej Európe.

Ján Vagač zomrel v roku 1935. Pokojne a s vedomím dobre vykonanej práce. Naplnil si svoj sen. Do sveta putovala bryndza a do chudobných príbytkov pastierov peniaze. Rod Vagačovcov odkaz napĺňal šesť pokolení, vyše 150 rokov. Definitívne ho preťal rok 1948, kedy bola bryndziareň v Detve znárodnená.

red, archív mesta Stará Turá