O osobnosti v cestovnom ruchu za rok 2020 rozhodla odborná komisia, ktorá na základe nominácií vybrala víťaza v rámci súťaže TOP v cestovnom ruchu Trenčianskeho kraja. Ocenenie udelila dokopy 5 kategóriám a to TOP ubytovacie zariadenie, osobnosť cestovného ruchu, TOP produkt, TOP inovácia a zariadenie prístupné pre ťažko zdravotne postihnutých. 

Anna Beníková pochádza z Horného Považia a celý život sa venuje agronómii. Od roku 1994 podniká v poľnohospodárskej prvovýrobe. V súčasnosti je majiteľka a prevádzkarka Koliby Papradno a Agropenziónu Grunt, ktorým sa naplno venuje. Viac nám pani Beníková prezradila v rozhovore.

1. Najskôr sa čitateľom Trenčín región predstavte. Kto ste, čomu sa venujete?

Venujem sa chovu oviec a agroturistike. Po skončení strednej školy som začala pracovať na Poľnohospodárskom družstve v Považskom Podhradí ako agronómka do roku 1993. Na prelome rokov 1993-94 išlo PD Považské podhradie do likvidácie a ja som zostala nezamestnaná. V roku 1994 ma ťažká situácia donútila k podnikaniu, nakoľko som zostala sama s tromi deťmi.  Začínala som v prenajatých priestoroch s prenajatým dobytkom.  Nikdy som si nekládla vysoké ciele, na prvom mieste boli moje deti. Všetko prichádzalo postupne, mnohokrát to bol jeden krok vpred a dva kroky vzad.

2. Ako začalo Vaše podnikanie v Agropenzióne Grunt a Kolibe Papradno?

V auguste 1994 som začala svoju podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej prvovýrobe. Zobrala som si do prenájmu farmu v Papradne so 100 ks hovädzieho dobytka a poľnohospodárskou technikou, ktorá bola vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva Považské Podhradie. V roku 1995 som živočíšnu výrobu rozšírila o 50 kusové stádo oviec. V roku 1999 išlo družstvo do likvidácie a farma mi bola ponúknutá na odkúpenie.

 Nakoľko dosahované tržby z predaja výrobkov rastlinnej a živočíšnej prvovýroby nestačili na pokrytie celoročných nákladov farmy, rozhodla som sa venovať aj doplnkovej činnosti v poľnohospodárstve – Agroturistike. Obec Papradno sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a má dobré podmienky na aktívny oddych v prírode.

V októbri 1999 sa začalo s demolačnými prácami, v roku 2000 sa dokončila hrubá stavba, na jar 2001 sa začali vnútorné dokončovacie práce a v júli 2001 som uviedla do prevádzky Agropenzión Grunt a kúpila prvé dva kone. Penzión sa postupne začal plniť hosťami a pribudli ďalšie služby pre zákazníkov ako vínna pivnička na rodinné oslavy, vonkajší bazén na osvieženie počas horúcich letných dní a rozšíril sa chov koní. Pribudli aj dva poníky  a  jeden somár.

V tomto období sa výrazne začalo meniť správanie spotrebiteľov voči nákupu potravín, v médiách sme mohli pozorovať kampane na predaj Slovenských potravín. Náš syr získal značku kvality SK. Na základe zvyšujúceho sa záujmu o agroturistiku a čerstvé farmárske produkty zo strany zákazníkov som v roku 2008 začala s výstavbou Koliby Papradno. Najskôr bola dokončená reštaurácia, potom prišlo k pozastaveniu prác z dôvodu hospodárskej krízy, ktorá sa naplno prejavila v roku 2010 a v roku 2017 sa podarilo dokončiť aj ubytovacia časť.

3. Čo bolo v tom celom procese najťažšie a naopak, na čo spomínate najradšej?

Nakoľko som nemala žiadne skúsenosti v oblasti reštauračných a ubytovacích služieb, navštívila som už fungujúce penzióny v zahraničí a v rôznych oblastiach Slovenska, aby som získala prehľad a skúsenosti.

Agroturistika v mojich začiatkoch nebola na Slovensku veľmi rozšírený pojem, vyvinula som veľké úsilie na propagáciu či v už regionálnej televízii, rozhlase, tlači, cestovných lexikónoch,  ponúkané služby sme prezentovali v okolitých turistických informačných centrách. V súčasnosti zohráva úlohu pri prezentácii vo veľkej miere internet a prezentácia farmy a penziónu na ubytovacích portáloch, turistických portáloch a sociálnych sieťach. Vždy si rada pripomínam chvíle, keď prišli prví zákazníci.

4.  Za tie roky sa Vám určite vybavia rôzne príjemné či vtipné zážitky. Mohli by ste sa nám s nejakým takým zážitkom zdôveriť?

Prednedávnom do pomyselného konského neba odišiel náš 31-ročný somár PUF. Bol s nami od začiatku, bol riadny huncút a stal sa naším maskotom. To, čo všetko vyparatil, by sa zmestilo do knihy, ale jeden z posledných zážitkov mi utkvel v pamäti.

Sadila som kvety pred Kolibou, keď zrazu počujem pišťať rákoš detí a bežali po dvore so slovami „ON JE ŽIVÝ, ON JE ŽIVÝ!!!“  Lepšie sa pozriem a v tieni pod prístreškom odpočíval bez jediného pohybu a žmurknutia PUF, no a keď sa k nemu deti priblížili, začali ho chytať, zrazu pohol hlavou a strihol ušami.

5. Plánujete na tento rok, po uvoľnení opatrení, špeciálne akcie či novinky?

Čo sa týka farmy, práve končí bahnenie, takže približne o 8 týždňov už budú pripravené prvé veľkonočné jahňatá na predaj a tiež sa začne salašnícka sezóna (predaj syrov, bryndze a iných výrobkov). Sme orientovaní na konečného spotrebiteľa.

Tradičné aprílové veľkonočné špeciality z jahňaciny, ktoré pripravujeme v reštaurácii v Kolibe a Bačova cesta v máji pravdepodobne nebudú, aspoň tak sa javí z doterajšieho vývoja. Dúfame, že v aspoň v lete otvoríme reštauráciu a ubytovanie pre širokú verejnosť. Možno poľovnícky víkend v novembri a decembrovú zabíjačku sa už podarí zrealizovať.

6. Čo v aktuálnom období riešite, čo sa Agropenziónu a Koliby týka, najviac?

Na úseku ubytovacích a stravovacích služieb je situácia veľmi zlá. Personál je doma, pretože pohyb ľudí je veľmi limitovaný, rezervácie sa rušia, ubytovať môžete iba ľudí na pracovných cestách. Naše zariadenia sa nachádzajú na okraji obce, výdaj stravy cez okienko nerobíme z dôvodu nízkeho dopytu, obzvlášť v tomto mrazivom počasí.

V skratke,  situácia je taká, že z mesiaca na mesiac sa snažíme nejako pretĺcť, ale ako dlho to bude zvládnuteľné, nikto v tejto chaotickej situácii nevie nič dopredu.

7. Čo pokladáte za najväčšie lákadlo u Vás? Prečo by Vás ľudia mali navštíviť?

Pekná príroda, dobrá kuchyňa a domáca atmosféra. V reštaurácii sa snažíme pripravovať čo najviac jedál z našich domácich surovín,  ponúkame jazdu na koni a predávame vlastné produkty z ovčieho mlieka.

Náš chotár sa nachádza v CHKO Kysuce. Zákazníci majú možnosť výberu značkovaných turistických a cykloturistických trás od jednoduchých až po náročnejšie. Keď dostatočne nasneží, Klub turistov, ktorý pôsobí v obci upravuje pre lyžiarov bežeckú stopu. Pre zdatnejších odporúčam Beskydsko-Javornícku lyžiarsku bežeckú magistrálu. Taktiež sa cez rôzne podujatia snažím ľuďom priblížiť tradície a folklór našej obce. Som členkou folklórnej skupiny Podžiaran. Je to moja záľuba a splnený detský sen.

Odmala som túžila mať harmoniku a keď som ju nakoniec od rodičov dostala, moji bratia mi ju zo zvedavosti rozobrali do posledného klávesu a bolo po hraní. Teraz mám svoju heligónku, vo voľnom čase sa učím hrať a čo ma teší najviac, pridala sa ku mne aj najmladšia vnučka. Len pre zaujímavosť, Papradno bolo kedysi súčasťou Bytčianskeho panstva. Kedysi valasi prepásali dobytok až za Javorník k Bečvám a dodávali barany a syry panstvu Vsetín a Rožňov.

8. Čo hovoríte na získanie ocenenia Osobnosť cestovného ruchu v Trenčianskom kraji?

Veľmi ma to prekvapilo a dojalo. Toto ocenenie je pre mňa zadosťučinením a odmenou za každodennú prácu. Pozitívne ohlasy sú odmenou pre človeka, keď vidí, že jeho úsilie nebolo vynaložené zbytočne. Zároveň ma veľmi teší, že takýmto spôsobom sa zviditeľní aj naša obec Papradno a región celkovo. Na druhej strane to je aj zaväzujúce. Vždy treba mať na pamäti negatívne ohlasy, sú rovnako dôležité, sú veľkou motiváciou, prinášajú nové podnety na rast a vedia ma nakopnúť.

V Trenčíne 17.2.2021

Text: MT