Štedrá večera, stromček a darčeky. Keď je za oknami napadaný čerstvý sneh, tak máme obrázok ideálnych Vianoc. Avšak Vianoce nie sú len 24. decembra. Je to už adventný čas a príprava na tento čarovný deň či presnejšie večer.

Vianočným obdobím z pohľadu zvykov v našom regióne sme sa prešli so sprievodkyňou Kultúrneho informačného centra v Trenčíne Zuzanou Novodvorskou. Vlani sprevádzala návštevníkov mesta počas vianočných trhov a priblížila im, čo a prečo robili naši predkovia.

Vianoce sa dajú vnímať z rôznych pohľadov. Z kresťanského ako sviatok, ktorý sa spája s narodením Krista. Vnímame ich aj ako súbor zvykov, ktoré majú zabezpečiť zdravie, šťastie, úrodu a prosperitu v nasledujúcom roku. „Práve toto obdobie pripadalo na zimný slnovrat, teda nový rok. A s tým je spojená mágia počiatku. Ľudia si potrebovali magickými, ale aj racionálnymi spôsobmi zabezpečiť spomínanú hojnosť v nadchádzajúcom roku,“ uvádza nás do vianočnej atmosféry Zuzana Novodvorská. Niektoré zvyky sú podľa nej racionálne, no mnohé skôr poverové. Ale vďaka obchôdzkam s rozličnými maskami, vinšmi, veršami a do toho kresťanskými hrami vytvárajú Vianoce krásny komplex zvykov tak, ako ich poznáme teraz. Zároveň sú vnímané ako sviatky pokoja, mieru a rodiny.

Advent a stridžie dni

Samotné Vianoce začínajú 24. decembra, no predchádza im advent. „Pomenovanie pochádza z latinského slova adventus, čo znamená príchod. Je to prípravné obdobie na narodenie Krista. Trvá štyri týždne a symbolizuje mytologických štyritisíc rokov, ktoré mali prejsť od stvorenia sveta až po narodenie Krista. Toto obdobie je zároveň začiatkom liturgického roka. Výzdoba kostola aj farba ornátu je vtedy fialová a symbolom tohto obdobia je adventný veniec. Už starí Germáni aj ľudia v Škandinávii si stavali sviečky do tvaru kruhu. V čase krátkych dní a dlhých nocí dúfali, že sa opäť navrátia krásne letné dni. V kresťanskom vnímaní symbolizujú tieto štyri sviečky štyri adventné nedele, pričom každú nedeľu zapaľujeme o jednu sviečku navyše,“ hovorí Novodvorská, pričom dodáva, že okrúhly tvar venca je symbolom nekonečnosti Boha a nesmrteľnosti duše. Sviečka je zas znakom Krista ako svetla, ktoré prišlo na Zem. Počas adventu sa konajú aj roráty, čo sú ranné omše pred svitaním. Odvodené sú od Rorate coeli desuper, v preklade Rosu dajte, nebesá.

Toto obdobie je typické aj stridžími dňami. Išlo o dni, keď sa verilo, že zlé sily, bosorky, čarodejnice veľmi nepriaznivo pôsobia na človeka. Voči týmto silám sa ľudia snažili brániť. Stridžie dni sa začínali Katarínou, pokračovali Ondrejom, Barborou, Mikulášom, Luciou a posledný bol na Tomáša (bol to 21. december, dnes už má Tomáš meniny v marci). Počas stridžích dní ľudia vykonávali viaceré magické praktiky. Používali bylinky, vytvárali kruhy, kríže, dávali si na seba masky a vytvárali hluk. „Stridžie dni dávali stopku ženským prácam a zakázané boli aj ženské návštevy. Musel sa jesť cesnak a napríklad aj okurovať dom či dobytok. Všetko na odohnanie zlých síl.“ Na sv. Katarínu sa konali posledné zábavy pred Vianocami. Deň po Kataríne sa začínalo s priadkami, keďže aj táto ženská práca sa nemohla robiť počas stridžieho dňa. Katarínske zábavy pretrvali až do dnešných dní. Ak sa dievčina chcela vydať, dala do obloka vázu s vetvičkou z ovocného stromu. Každý deň ju polievala vodou, ktorú nabrala ústami. Ak vetvička do Vianoc vykvitla, znamenalo to, že na ďalší rok sa vydá.

Napríklad na sv. Ondreja (ako patróna slobodných dievčat) zas bola rozšírená ľúbostná mágia.

Štedrý deň

Štedrý deň sa nazýval aj Kračúň alebo Dohviezdny deň. Celý bol spätý s prípravou na štedrú večeru a aj samotné Vianoce, teda na 25. decembra. Keďže išlo o nové obdobie, o zrodenie nového života, aj tu hrala významnú rolu mágia počiatku. „Platilo, že aký bude tento deň, také bude aj nasledujúce obdobie , prípadne ďalší rok. Preto bolo treba zabezpečiť, aby bolo všetkého hojnosť. Aby boli ľudia šťastní, mali všetkého dostatok a dobrú úrodu. Už do východu slnka muži museli nachystať nové náradie na prípravu jedla, napríklad vystrúhať varešky. Tiež museli obriadiť dobytok a ženy mali zamiesiť cesto na koláče a chlieb. Do obeda museli stihnúť napiecť a pripraviť jednotlivé chody.

Bez koláčov nie sú Vianoce

Koláče boli veľmi dôležitou súčasťou sviatočného menu. Opäť tu hrá rolu symbolika, v koláčoch je ukrytá hojnosť. Tá sa znásobovala ďalšími symbolmi hojnosti – makovou či orechovou plnkou. Symbolickú funkciu spĺňal aj obradový koláč – kračúň. Mal okrúhly tvar (kolobeh života a večnosť) a bol pletený (súdržnosť rodiny), v strede bola diera alebo jamka plnená medom. Cesto na kračúň sa zarábalo len z pramenitej vody s múkou, so soľou a s kváskom. A, samozrejme, nechýbali ani ochranné bylinky ako petržlen, cesnak, posvätené bylinky, niekde aj chren či lieska.

„Ruky od cesta si gazdinky chodili obtierať o kôru ovocných stromov. Kvások, teda plodivú silu, tak preniesli aj na samotné stromy, aby v nasledujúcom roku dobre zarodili,“ otvára ďalšiu komnatu zvykov Zuzana Novodvorská.

Keďže dobytok bol dôležitou súčasťou domácností, pieklo sa aj preň. Špeciálne koláče s cesnakom sa podávali pre gunára, káčera a psa. A dôvod? Aby posilnili agresivitu a dokázali chrániť svoje teritórium.

Na plechu nechýbali ani malé koláčiky pre koledníkov a žobrákov, ktorí mohli zaklopať na dvere.

Posvätný stôl

Veľká príprava sa venovala aj stolu. V každom dome bol stôl posvätným miestom, keďže sa naň kládol chlieb. V niektorých regiónoch sa na Vianoce aj obsypal uhlíkmi a na východe krajiny ho prestreli aj plachtou, z ktorej sa sialo obilie. U nás sa na stôl dal len obrus, čo sa počas bežných dní nerobilo. Na stôl, pod stôl či pod obrus sa uložilo obilie alebo klasy a na stole nechýbali ani strukoviny. Opäť symbol hojnosti. „Nechýbal ani mak, peniaze a v neskoršom období ani šupiny z ryby. Pod stolom ste moli nájsť železné náradie, ako napríklad rýľ, nohy stola domáci obmotali železnou reťazou. Vedľa stola položili mutovník na mútenie masla a priamo na stole museli byť všetky jedlá, ktoré sa počas štedrej večere podávali. Nechýbal ani chlieb, koláče a sviečka. Takto pripravený stôl mal ostať až do 27. decembra, do sviatku Jána Evanjelistu,“ opisuje Novodvorská.

Všetko zo stola vrátane omrviniek bolo považované za posvätné. Napríklad med sa neskôr používal na liečenie, soľ bola určená pre včely, korenie zas pre trojicu domácich zvierat – gunár, káčer a pes.

Štedrý večer

Štedrý večer sa začal s východom prvej hviezdy, čo sa oznamovalo napríklad trúbením. Nasledovala modlitba, vinš gazdu a prípitok. V našom regióne sa pripíjalo medovou, prípadne cukrovou pálenkou. Gazdiná spravila všetkým, no najmä deťom, medom krížik na čelo, aby boli zdravé. Potom si rozkrojili jabĺčko, každý člen rodiny dostal jeden dielik. Aj toto malo symbolizovať súdržnosť rodiny. Každý pri stole však dostal aj vlastné jabĺčko, ktoré prekrojili a podľa vzoru sa určovalo, či budú v ďalšom roku zdraví, šťastní.

Minimálne sedemchodová večera

Opäť išlo o hojnosť a najmä jej zabezpečenie do ďalšieho roka. Na štedrovečernom stole tak bolo sedem až deväť chodov. „Zdá sa to veľa, ale z každého chodu sa jedlo dve-tri sústa. Tak, aby každý zvládol ochutnať z každého jedného. Menu a jeho poradie bolo zostavené tak, aby zabezpečilo mágiu počiatku a všetkých účinkov. Prvé na rade boli oblátky, ktoré kedysi piekol učiteľ alebo rechtor – organista. Oblátky sa jedli s medom a cesnakom, niekde si pridali aj chren prípadne orechy,“ približuje sprievodkyňa KIC Zuzana Novodvorská. Ďalšia časť večera sa odvíjala od toho, či išlo o katolícku alebo evanjelickú rodinu. Evanjelici si na Štedrý večer dopriali aj mäsité jedlo, pre katolíkov platil až do polnoci pôst a jedli bezmäsité jedlá. Kapustnicu varili len s hríbmi a so sušenými slivkami. Evanjelici si do nej pridali aj klobásu a údené. „V Trenčíne a okolí sa podávali aj strukovinové polievky – hrachová, šošovicová či hrachová so zeleninou. Nasledovala hríbová omáčka, potom spomínaná kapustnica. Ďalším chodom boli ryby, v našom regióne napríklad potočné ryby zaliate vajíčkom. V Záblatí (časti Trenčína) mali aj haringovú kašu, čo boli ryby zmiešané s rožkami alebo kúskami opečeného kysnutého cesta, ochutené koreninami a petržlenom a preliate vajíčkom a mliekom, a tak sa to dalo na plechu upiecť. Môžeme povedať, že išlo o veľkonočnú babu, v ktorej šunku nahradilo rybie mäso.“ V ďalších chodoch nechýbali koláče, obľúbené boli záviny, tzv. bábätká alebo rybičky s orechovou alebo makovou plnkou. Obľúbené sú dodnes a spolu s nimi aj štedrák, ktorý má štyri vrstvy plnky. Nechýbajú orechy, mak, lekvár či tvaroh. „Na štedrovečernom stole nechýbala – a aj teraz je jeho súčasťou – vianočka. Opäť ide o prepletaný koláč z viacerých prameňov, ktorý symbolizoval súdržnosť.“ Počas štedrej večere sa jedlo aj ovocie – jablká, hrušky či slivky, tie dokonca aj sušené. „Sušené slivky z Trenčína boli vychýrenou pochúťkou, ktorú na pltiach dovážali až do Bratislavy, Budína a Viedne, kde bol o ňu obrovský záujem. Delikatesou boli tie, do ktorých namiesto kôstky vložili orech alebo mandľu. Pochúťkou boli aj sušené hrušky namočené do medu a v Selci mali sušené slivky s makom. Na Štedrý večer sa podávalo aj rozvarené ovocie, čo bolo sušené ovocie varené v troche vody s koreninami. Nechýbala pálenka a deťom sa podával rozvar zo sušeného ovocia,“ uzatvára menu Zuzana Novodvorská.

Darčeky od koledníkov

Písanie Ježiškovi ani drahé nákupy sa v minulosti nekonali. Darčekombol vinš. Do domácností chodili koledníci, ktorí zavinšovali do budúceho roka šťastie, zdravie a hojnosť. „Na tom je postavená mágia slova. Že verím, že keď niečo poviem, v dobrom zmysle prajem, tak sa to splní. Napríklad aj pozdrav dobrý deň tiež symbolizuje, že prajeme niekomu, aby mal deň naozaj dobrý. Takže ako dar naozaj stačilo zavinšovať, prípadne tam boli hry a tance koledníkov. Tí za ne dostali koláče, peniaze alebo naturálie. Aby sa opäť zachovala mágia počiatku, musel prísť skoro ráno koledník – pekný mladý muž, umytý a pekne oblečený, najlepšie ak prišiel od konca dediny smerom hore. Keďže išiel do kopca, tak aj majetok dediny i samotnej rodiny sa mal ďalej rozvíjať.“

Darčeky, ako ich dnes poznáme, aj vianočný stromček sú relatívne nové zvyky. „Spočiatku stromček v domácnosti nebýval, potom bol visiaci a až neskôr si ho ľudia postavili. To bolo na prelome 19. a 20. storočia. A keď sa v domácnosti objavil stojaci stromček, začali sa podeň ukladať aj darčeky. Spočiatku to boli drobnosti. Teraz sa Vianoce výrazne zmenili. Skôr ide o darčeky a veľkolepú výzdobu.“

Na Štefana

Druhý sviatok vianočný bol čas, keď sa ľudia vo veľkom stretávali. Keďže počas celého adventu boli zakázané zábavy, na Štefana popoludní sa už nevedeli dočkať prvej veselice. Štefanské zábavy sú populárne doteraz. „Počas tohto dňa bolo v Kubrej pri Trenčíne zvykom chodiť po takzvanú kyslú vodu. Verilo sa, že voda sa premení na víno, a tak šli mládenci s dievčatami za sprievodu harmoniky cez dedinu a roznášali túto vodu. Potom šli na spomínanú zábavu a rodiny sa navzájom navštevovali.“ Dôvodom bol aj fakt, že Štefan bolo kedysi veľmi časté meno, a tak si menovci navzájom chodili vinšovať. Hovorilo sa tomu aj polazovanie alebo štefanovanie. „To znamená, že dotyčného oslávenca poviazali a vykúpil sa až nejakými darčekmi (pálenkou či príspevkom na večernú zábavu). Štefanské zábavy sa niekde mohli konať až po polnoci a napríklad v Kubrej platilo, že ak dievča odišlo z domu skôr, muselo pre kostol kúpiť voskovú sviečku, čo bol v tom čase veľmi drahý artikel. Mládenci mali dokonca trest kúpiť až päť kilogramov sviečok,“ uzatvára vianočné rozprávanie Zuzana Novodvorská.

V Soblahove sa jeden zo štefanských zvykov udržiava dodnes. Ako jediná obec na Slovensku usporadúva Štefanskú jazdu. Furmani vyvedú kone zo stajní a vyjdú s nimi na prechádzku dedinou, „aby nezastali“.