Región hornej Nitry je viac ako storočie známy najmä baníckou činnosťou. No okrem hnedého uhlia sa v tamojšom podzemí ukrývajú aj ďalšie poklady – geotermálna a banská voda. Vďaka nim sa baníci pustili do farmárčenia aj chovu rýb. Produkty s prívlastkom banícky sa dostali do našich obchodov aj školských jedální.

V 90. rokoch sa hovorilo o útlme baníctva a niektoré ťažobné úseky sa uzatvárali. Práve k tomu obdobiu sa viažu aj začiatky prvej netradičnej banskej činnosti – pestovaniu hlivy ustricovej. Vo vlhkom a teplom podzemí nováckej bane sa jej darí už viac ako 20 rokov. „Uvažovali sme, ako vhodne zužitkovať opustené banské chodby. Najskôr to bol experiment. Testovali sme, či je prostredie bane vyhovujúce pre pestovanie húb. Pokusy potvrdili, že podmienky v bani sa teplotou, vlhkosťou a vetraním približujú optimu,“ vysvetľuje hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková. Ročne tu dopestujú približne 20 000 kilogramov tejto huby. Časť produkcie smeruje do predajní, ale aj do reštaurácií či školských jedální v prievidzskom regióne.

Baníci však nezostali len pri hlive. V polovici decembra 2010 zasadili v skleníkoch svoje prvé rajčiny. Podľa Adriany Sivákovej kladú dôraz najmä na ich ekologické pestovanie, teda aby boli vždy zrelé, čerstvé a tým pádom chutné. Oceňujú to už aj spotrebitelia, celá produkcia totiž končí na domácom trhu. „V dvoch skleníkoch vypestujeme ročne cca 1 500 000 kg paradajok, čím sme sa stali druhým najväčším pestovateľom na Slovensku,“ doplnila Siváková.

Naposledy sa baníci vrhli na chov rýb, konkrétne teplomilného sumčeka afrického. Využili pritom banskú vodu s teplotou 16 – 18 °C, ktorá dovtedy voľne vytekala z portálu starej a novej štôlne bane Handlová. Chov rýb s ročnou kapacitou 1000 ton je podľa Sivákovej najvýkonnejším v rámci Európskej únie. Aj keď celosvetová konzumácia rýb zaznamenáva rekordnú úroveň, spotreba na jedného obyvateľa Slovenska je dlhodobo nízka. „Zdá sa, že kvalitnú sladkovodnú rybu – sumčeka afrického – ešte slovenskí spotrebitelia dostatočne neobjavili,“ myslí si Siváková. Mäso sumčeka afrického je pritom kvalitné, nemá vnútrosvalové kosti ani výrazný rybací pach. Zároveň je bohaté na bielkoviny aj na zdraviu prospešné omega 3- a omega-6 mastné kyseliny.

autor: baš