Centrum tradičnej kultúry na Myjave je zamerané na tradičnú kultúru a dedičstvo v myjavskom regióne. Patrí sem aj uchovávanie hodnôt širokej verejnosti, teda aj miestneho dialektu.

Je „korením“ bežnej hovorovej reči, spestrením unifikovaného spisovného jazyka. Netreba sa zaň hanbiť a vnímať ho ako nevhodný či neprimeraný, ktorý používajú iba prostí ľudia z nižších vrstiev. Miestny dialekt je kolískou tvrdej a suchej slovenčiny, ktorej sa spisovný jazyk bojí „jako čert sväcenej vody“. Musí sa čítať tvrdo, s ypsilonmi a nemäkčiť.

Pracovníkom z Centra sa podarilo nájsť doteraz nepublikovanú zbierku – Batícku knihu od Alžbety Krásnej z Priepasného. Je výsledkom dlhodobého zberu materiálu, spomienkového rozprávania od roku 1980 až po súčasnosť. Obsahuje vyše 400 zápisov, teda príbehov, hovorovo nazývaných „výprafky“. Niektoré môžu siahať do obdobia okolo roku 1900, rozprávači – informátori si ich pamätajú z rozprávania svojich starých rodičov.

Alžbeta Krásna začala so zberom materiálu potajomky za dverami svojej kuchyne v rodinnom dome v Priepasnom, aby ju nikto nevidel: „Keď sa kedysi zišlo viac chlapov, všeličo si rozprávali. Pospomínali si na staré časy, každý si niečo pamätal ešte za čias starých rodičov. To, čo im oni vyprávali, alebo čo počuli niekde inde. Na svadbách, zabíjačkách, alebo čo im staré mamy pospomínali pri všelijakých robotách. Bol tu jeden, ktorý mal veľmi dobrú pamäť. Ten vždycky začínal: No a ščil vám povjem výprafku, čo som čul ešče od starého sváka richtárech,“ spomína Alžbeta Krásna.

Centrum tradičnej kultúry sa aj vďaka Batíckej knihe rozhodlo vydať CD s nahrávkami spomienkového rozprávania z obce Priepasné, ambíciou je tiež vydanie knižnej publikácie.

Autor: Lucia Grznárová