Na konci kraja sme tentoraz zamierili do Bziniec pod Javorinou. Na polceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Starou Turou odbočíme doprava a vkĺzneme do obce, ktorú preslávila predovšetkým spisovateľka Ľudmila Podjavorinská. Do očí nám ešte svieti jarné slnko, no vo vzduchu už cítiť príchod leta. Chladný ranný vzduch po chvíľke vystrieda teplejší, ktorý príjemne pohládza pokožku. S trochou šťastia v ňom zacítite kvitnúce lipy. Hlavnú cestu lemujú košaté stromy a príroda je všade okolo nás. Bzince pod Javorinou sú obklopené viacerými pohoriami a kopcami, medzi ktorými, ako napovedá samotný názov obce, vyniká Veľká Javorina – tradičné miesto stretávania Čechov, Slovákov a Moravanov. No pristavme sa aj pri prvej časti názvu, teda pri samotných Bzinciach. Jazykovedec Rudolf Krajčovič jeho pôvod odvodil od slovného základu bez, bza, krovitá drevina, čiže baza. Práve táto rastlina sa tu hojne vyskytuje a pozornému oku určite neunikne, že je súčasťou obecného erbu.

Nemusia chodiť ani do mesta

Bzince pod Javorinou si na jednej strane zachovávajú jedinečný vidiecky charakter, na strane druhej tu prebieha moderná výstavba. V centre vyrastajú prvé nájomné byty a vynovená je aj budova obecného úradu. Na chvíľu sa pristavíme pri stánku v obecnej tržnici, kde svoje výrobky predáva Anna Milová. V ranných hodinách ešte nemá veľa zákazníkov, preto s nami ochotne prehodí pár slov. „Bývam tu štrnásť rokov a musím povedať, že som tu veľmi spokojná,“ pochvaľuje si. Výhodou je podľa nej dostupnosť kľúčových služieb. „Nemusím ani chodiť do mesta, lebo je tu prakticky všetko – od škôlky, školy cez obchod, zdravotné stredisko až po múzeum,“ vyratúva. Na obecnom úrade nás už čaká starosta Dušan Málik. „Naša obec je vskutku výnimočná. Narodila sa tu a je tu aj pochovaná slovenská národná umelkyňa Ľudmila Podjavorinská, známa najmä tvorbou pre deti. Minulý rok sme si pripomenuli 150. výročie jej narodenia a tento rok si pripomíname 80. výročie jej slávnej knižočky Čin-Čin,“ upozorňuje prvý muž obce

Teta Ľudmila na každom kroku

Spisovateľka je v obci prítomná na viacerých miestach. Jej podobizeň zdobí mohutný pamätník v tvare štvorlístka, okolo ktorého prechádzame. Cestička cez potok nás zavedie až pred jej rodný dom. Počas minulého režimu v ňom otvorili pamätnú izbu Ľudmily Podjavorinskej, ktorá dnes patrí medzi pobočky Trenčianskeho múzea. Domček pôvodne slúžil ako škola s jednou triedou, kde mal svoj učiteľský byt Karol Rudolf Rizner, Ľudmilin otec. Len čo vstúpime dovnútra, dýchne na nás história. „Budova má 150 rokov,“ upozorňuje dlhoročný sprievodca Ivan Mrázik. Prevažná časť expozície je venovaná práve Podjavorinskej. Nájdeme tu fotografie, z ktorých na nás hľadí pokojná tvár tety Ľudmily, ale aj jej oveľa mladšie podobizne, tapisérie či knihy. Súčasťou je aj výstava bábkových postavičiek. Medzi exponátmi pomyselne vytŕča stôl, za ktorým Podjavorinská čítala a písala. Človek má pocit, akoby sa odtiaľ vzdialila len pred chvíľou. „Karol Rizner nebol naklonený dcérinej túžbe po vzdelaní, a keď ju v noci prichytil pri knihe, veľmi sa hneval,“ vysvetľuje Mrázik. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že Ľudmila mala od detstva problémy so zrakom. Na jedno oko videla veľmi slabo a po operácii oň dokonca úplne prišla. Jej životná púť nebola jednoduchá, o to viac udivuje, ako sa s ranami osudu dokázala popasovať. A nielen to. Miestna rodáčka sa zaradila medzi najvýznamnejšie slovenské spisovateľky, ktorej diela pre najmenších si zamilovalo už niekoľko generácií detských čitateľov. „Máme tu dvadsať Čin-Činov z celého Slovenska. Každý rok k nám chodí množstvo detí, ktoré chcú spoznať príbeh jeho tvorkyne,“ potvrdzuje Ivan Mrázik.

Každé dieťa pozná Čima

To, za čím iní musia cestovať, majú rovno doma. V Bzinciach pod Javorinou nakukneme aj do základnej školy, aby sme zistili, či miestne deti poznajú Podjavorinskej tvorbu. Už letmý pohľad napovie, že spisovateľka tu má pevné miesto. Hneď pri vstupe nás upúta úryvok z jej básne Ako piesne rastú… Pestrofarebné detské obrázky rozvešané na školských chodbách zase zachytávajú rôzne podoby Čima. „Naša škola nesie od roku 1972 čestný názov Základná škola Ľudmily Podjavorinskej. Žiaci sa s jej tvorbou stretávajú na hodinách slovenčiny a na druhom stupni robia rôzne projekty. Naša koncoročná akadémia je zameraná buď na región, folklór, alebo na dielo Ľudmily Podjavorinskej. Jej knihy sú vystavené v školskej knižnici,“ vymenúva riaditeľ školy Martin Samek. Zároveň nás upozorní na ďalšiu vec. Tamojšie deti nemajú na rozdiel od mnohých rovesníkov problém s češtinou. Môže za to blízkosť hraníc, ale aj rodinné väzby. „V Čechách majú starých rodičov, chodievajú tam na kúpaliská aj na rôzne výlety, preto českému jazyku dobre rozumejú,“ konštatuje. Centrum necháme za sebou a vyberieme sa spoznávať ďalšie zaujímavosti tejto malebnej obce. Starosta nám prezradí, že sa skladá až z piatich častí. „Sme typická kopaničiarska obec, ktorá vznikla postupným sceľovaním,“ vysvetľuje Dušan Málik. V 50. rokoch sa spojili Horné a Dolné Bzince. Neskôr sa pričlenili kopanice Vrzavka a Cetuna, ako aj Hrubá Strana a Hrušové. „Niektoré miestne časti sú vzdialené päť až šesť kilometrov. Naša obec je rozsiahla, a tak sa musíme starať o takmer 40 kilometrov miestnych komunikácií, čo nie je jednoduché,“ povzdychne si.

Hrušovské rarity

Spájanie obcí a osád spôsobilo, že v Bzinciach pod Javorinou majú napríklad päť dobrovoľných hasičských zborov – v každej miestnej časti jeden. Sotva by sme našli obec, ktorá by ich v tomto prekonala. „Päť hasičských zborov na jar stavia päť májov, ale len tu v Hrušovom sa stavia tradične,“ upozorňuje starosta. Prejdeme okolo hrušovskej zvonice, ktorá má 24-hodinový ciferník, a spolu s vedúcim hasičov Ľuboslavom Majtásom si obzrieme miestny štvorkolesový unikát – historickú hasičskú striekačku. ,Toto je skvost hrušovského dobrovoľného hasičského zboru. Vyrobili ju v Čechách v roku 1933 a stále je funkčná,“ hovorí s hrdosťou v hlase. Pristavíme sa aj pri pamätníku obetí prvej svetovej vojny. „Predstavte si, že v Bzinciach bolo v tom čase 80 domov a takmer 80 bolo aj odvedených chlapov. Za týchto okolností to vôbec nebolo málo,“ zdôrazňuje starosta. Presunieme sa do Cetuny, ktorú poznáme najmä ako miesto tvrdých partizánskych bojov. Zastavanú časť tvoria staré aj moderné rodinné domy, ktoré vystrieda krajina, čo doslova žiari zeleňou. Chvíľku váhame, či ideme dobre, lebo cesta sa zdá pridlhá. Napokon zaparkujeme pri kultúrnom dome. Mimochodom, v Bzinciach pod Javorinou sa nachádzajú štyri. V centre plní funkciu kultúrneho domu miestny amfiteáter, kde sa koncom augusta konajú Dni obce.

Kuracie ritky na krojoch

V Cetune sa stretávame s členkou folklórneho súboru Klenotnica Annou Krajčovicovou. Je oblečená v nádhernom kroji a predvádza nám, ako si kedysi ženy viazali na hlavu ručníky. Popritom, ako sa jej mihajú ruky, sa jej pýtame, čo považuje za miestny unikát. „Máme tu výšivku, ktorá nemá obdobu. Volá sa výšivka na kuracie ritky, pretože práve tie pripomína. Nájdete ju len v Lubine a v Bzinciach,“ povie a hneď nám ukáže žlto-zeleno-modré kruhy na rukávoch a na golieri svojho kroja. „Farby musia ladiť s ručníkom aj so stuhami,“ upozorňuje. Bzince pod Javorinou majú čaro rázovitej dediny, ale snažia sa kráčať s dobou. Aktuálne sa uchádzajú o titul Dedina roka. Z 12 kandidátov sú jediným zástupcom z Trenčianskeho kraja. O víťazovi koncom augusta rozhodne odborná porota. Okrem zisku finančných a vecných darov bude laureát reprezentovať Slovensko aj v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny. Držíme palce!

Text: Magazín Trenčín región

Foto: R. Stoklasa