Na polceste medzi Bánovcami nad Bebravou a Trenčianskymi Teplicami, pod frekventovanou cestou z jednej strany a chráneným potokom z druhej strany, nájdete uprostred malebnej prírody oázu pokoja a lahodných chutí – rybník Machnáč. Radi sem zavítajú rodiny s deťmi, ale aj biznismeni.

Usadlosť nie je napojená na elektrické vedenie, a tak sú majitelia odkázaní na slnečné lúče, ktoré im elektrinu vyrobia prostredníctvom fotovoltaických panelov. „Nech sa páči, dnes je krásne slnečno, môžeme vám pripraviť aj espresso,“ víta nás Ľubomír Ševčík. Ak by bolo pod mrakom, stroj by nezapínali. Rozhodujeme sa, kam sa usadíme. Na výber máme prístrešok pri prevádzke, útulné altánky alebo stoly pod stromami. Všade je dostatok súkromia. Areál je zároveň „kids friendly“, teda priateľský k deťom. K dispozícii majú preliezačky, ihrisko aj rôzne hračky. Deti i dospelých poteší pohľad na domáce zvieratká, ktoré môžu pohostiť pripraveným krmivom. Telefón si však pokojne schovajte, maximálne ho použijete ako fotoaparát. Až na jedného operátora tu signál nechytíte, pre niektorých je to priam vykúpenie z hektického sveta.

Ak je pre vás čas nad zlato, určite ho nestratíte pri výbere jedla. Menu je v podstate jasné – pečený, jemne zaúdený pstruh. Ako príloha chlieb a zavárané feferónky, uhorky a baranie rohy s čalamádou. V kuchyni vám na želanie pripravia hranolčeky, výnimočne sa do ponuky dostanú aj palacinky. Všetko má totiž v rukách počasie a slnečná aktivita. Práve pre obmedzenú elektrickú energiu závislú od počasia si pivo či iné nápoje môžete vychutnať len z plechoviek či plastových fliaš. „Verím, že už to nebude trvať dlho a budeme môcť čapovať,“ prezrádza Ľubomír Ševčík a dodáva, že aj pre šetrenie energií pri umývaní riadu servírujú pstruhy na papierových tanieroch s dreveným príborom. Na mieste v objatí prírody si zakladajú na ekológii, takže separovanie odpadu je samozrejmosťou. Spoliehajú sa pritom na svojich zákazníkov, ktorí sa v prevádzke aj obsluhujú.

Na pstruha si počkáte približne 20 až 25 minút, pripravujú ho totiž čerstvý. Ak je zákazníkov viac, možno to potrvá dlhšie, ale stojí to za to. Kým sme sa poobzerali po okolí, na stole nám „pristál“ voňavý obed. Pstruh mal krásnu zlatistú farbu, za ktorou stojí kombinácia marinády a jemného údenia. Zloženie marinády ostáva tajomstvom šéfkuchára. Ľubomír Ševčík však tvrdí, že samotný pstruh toho nepotrebuje veľa. „Základom je soľ. Ani s údením to netreba preháňať, aby neprebilo chuť ryby. Aj preto údime na čistých bukových hoblinách bez kôry,“ prezrádza muž, ktorý každý deň ochutná pstruha ako prvý a doladí množstvo soli. Ako hovorí, každá soľ chutí inak, preto sa nemôže spoľahnúť na gramáž. Pokocháme sa pohľadom, ovoniame a na rad prichádza samotná koštovka. Mäsko je mäkké, šťavnaté, krásne sa oddeľuje od kosti. Lahodnú chuť dopĺňa pečená chrumkavá koža. „Nezabudnite na líčka. Je to drobný kúsok mäska, na ktorý mnohí pri jedení pstruha zabudnú. Tento detail však stojí za to,“ upozorňuje na nenápadnú delikatesu na tanieri. Prevádzkar a kuchár v jednom prezrádza, že často sem zavítajú aj hostia, ktorí nie sú zvyknutí jedávať ryby. Vôňa ich však obmäkčí, pečeného pstruha ochutnajú a sú milo prekvapení.

Pravidelne sem prichádzajú dovolenkári z Austrálie, Kalifornie či Francúzska. Po kľukatej ceste Machnáčom sa tu radi občerstvia aj motorkári. „Samozrejme, chodia sem aj ľudia z okolia. Cestovnému ruchu by pomohla napríklad cyklotrasa, ktorá by ani nemusela byť asfaltová, stačila by spevnená lesná cesta a zopár odpočívadiel,“ prichádza s tipom pre zodpovedných spolumajiteľ rybníka Machnáč. Pečeno-údeného pstruha tu v lete môžete ochutnať každý deň od dvanástej. Výnimkou je pondelok, ktorý je „sanitárnym dňom“. Ak to počasie umožní, zvyšok roka majú otvorené cez víkend. Ak začne pršať, schovať a zohriať sa môžete aj vo vnútri prevádzky pri piecke. Počas pandémie si mnohí zvykli ryby objednať, vyzdvihnúť a skonzumovať až doma. Atmosféra prírodného prostredia je však nenahraditeľná a odporúčame si ju vychutnať.

Náš tip ako na rybu :-)

Návštevníci sa zvyčajne nepýtajú na postup, ako sa so pstruhom na tanieri „popasovať“. Každý má svoju metódu. Ak ste doteraz odolávali chutnej rybe len pre boj s kosťami, ponúkame vám tip aj s odporúčanou etiketou. Pstruha nekrájajte nožom, iba ním oddeľujte mäso od kostí. Stačí, ak použijete iba vidličku a kúsok chleba, ktorým si mäso pridržíte.