Veľká noc nesie v sebe množstvo prívlastkov, legiend či ľudových múdrostí. V každom kúte Slovenska má osobité čaro. Ide nepochybne o najvýznamnejší kresťanský sviatok, kde sa všetko dôležité odohralo v deviatich dňoch: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok.

Veľká noc, to je aj oslava príchodu jari, čas, kedy vraj treba skoro ráno vstávať, umývať sa rosou, aby sme neboli chorí... Čas, kedy dievčatá posýpali okolie chalupy mravcami, aby mali veľa frajerov. A, naopak, chlapci dávali dievčatám mravce do postele, aby vraj neboli lenivé. Čo všetko sprevádzalo tento sviatok v Trenčianskom regióne a čo z neho sa zachovalo dodnes?

Kyselica či Morenica

Veľkonočné obdobie sa v tradičnom ľudovom kalendárnom zvykosloví začínalo 14 dní pred Veľkou nocou, na Smrtnú nedeľu. Mládež vtedy vynášala zosobnenie zimy Morenu von z dediny. Dievčatá urobili figurínu zo slamy a handier, obliekli ju a v sprievode niesli po dedine. Na konci ju vyzliekli a niekde aj v „šatách“ hodili do potoka. V Kálnici zaznamenali tento zvyk v prvej štvrtine 19. storočia. Na Myjave sa používal aj názov Kyselica, v obciach Uhrovskej doliny zasa Morenica. V kostole sa zahaľovali kríže a takto boli až do Veľkého piatka.

Kvetná nedeľa bola týždeň pred Veľkou nocou. V kostole sa čítali, niekde aj spievali pašie – state z evanjelia o umučení Krista. Posväcovali sa aj narezané bahniatka ako symbol slávneho príchodu Ježiša do Jeruzalema. Doma ich zastokli za obrazy alebo za hradu, aby ochraňovali domácnosť. Pri búrke ich potom počas roka pálili, aby do domu neudrel blesk. Popoludní chodili menšie dievčatá spievať pod okná „nové leto“. Stuhami vyzdobili bahniatka a niesli košíčky na varené vajíčka zafarbené cibuľovými šupami. V Selci pritom spievali:

„Nové leto ide, radujte sa ludje.

Ludje sa radujú, ftáčence spjevajú,

kirjeelejson.

Sadila som ružu, pot selsckú vežu,

nescela mi rvostit, bes bošskej

milosti,

haj-haj-haj, pani bapko, vajko daj,

ešče jenno vajíčko, lebo je to

máličko.“

Namiesto zvonov rapkáče

Na Kvetnú nedeľu sa nepracovalo a v okolí Trenčína bola zakorenená predstava, že kto perie piestom, zničí úrodu ovocia do vzdialenosti, kam až počuť búchanie piesta. Veľkonočné sviatky vrcholili počas Veľkého týždňa, niekde nazývaného aj Pašiový. Na Zelený štvrtok sa „zaväzovali“ v kostoloch zvony a nahradili ich rapkáče a klepáče. Gazdiné pripravovali jedlá zelenej farby – zo špenátu, žihľavy či zo šťaveľa.

Na Veľký piatok sa všetci, ešte pred východom slnka, umývali v potoku, aby boli zdraví po celý rok. V noci na sobotu posýpali dievky okolie chalupy mravcami, aby mali veľa frajerov. Mládenci v Záriečí zasa sypali mravce dievkam do postele, aby neboli lenivé. Veľký piatok bol najväčším sviatkom evanjelikov. Pre katolíkov bol dňom prísneho pôstu, ktorý oficiálne trval do poludnia nasledujúceho dňa, ale väčšinou sa dodržiaval až do Vzkriesenia.

Na Veľkonočnú nedeľu dievčence maľovali kraslice a mládenci plietli korbáče. Podľa veľkosti buď štvorák, alebo šestorák. Na ich výrobu používali vŕbové prútie. V Záriečí plietli korbáč z 11 prútov, Kubrania aj „šestnástoráky“.

Šibačka je staršia

Na Veľkonočný pondelok sa zavčas ráno chodilo oblievať a šibať. Starším zvykom v našom kraji bola šibačka, polievačka sa začala praktizovať až po 1. svetovej vojne. Mládenci oblievali fľaškou, hrnčekom, „kýblom“. Brániace sa dievča často hodili aj do potoka. V Selci za chladného počasia naložili chlapci na vozík parák, v ktorom kúrili, aby nebola studená voda. K slovu sa potom dostali aj korbáče. V súčasnosti sa kúpanie mení skôr na spoločenskú udalosť, kde sa dievka symbolicky pokropí voňavkou. Menší oblievači dostali kraslice alebo peniaze, tí väčší po poháriku pálenky, vajíčka, niekde kus slaniny či klobásy, ba aj koláč sa pritrafil. Potraviny si potom rozdelili na tancovačke. Večer bývala v krčme zábava s tancom, prvá po dlhom pôstnom čase. Na druhý deň ráno sa vybrali dievčence polievať chlapcov, nič za to nedostali, ale často to skončilo rovnako ako v pondelok...

Veľkonočné zvyky mali v minulosti pozitívne ovplyvniť zmeny v prírode, zabezpečiť prosperitu hospodárstva pred začiatkom jarných prác. Dnes sa s nimi stretávame skôr v javiskovej podobe a sú dôkazom pestrého života našich predkov.

autor: Leo Kužela

foto: Radovan Stoklasa