Dôležitá je atmosféra a musí to mať dušu. Toto tvrdí Katarína Orthová, energická 47-ročná žena, tretí rok kastelánka hradu Čachtice. Vraj to nie je povolanie, ale poslanie. Hrad si ju omotal okolo prsta úplne celú. Nestráži ho, skôr chce, aby tu bolo stále rušno. Oficiálne je zamestnankyňou obce Čachtice, má na starosti cestovný ruch a správu hradu.

Čo znamená to záhadné slovíčko kastelánka?

„Kastelánka je vlastne správkyňa hradu. Stará sa o bežný chod hradu, údržbu, o návštevníkov, zamestnancov, brigádnikov, o suveníry, zásobovanie. Komunikuje s médiami, s predajcami, remeselníkmi. Má na starosti program, akcie, nové nápady, ale aj zodpovednosť, keď niečo nevyjde, ako by malo.“

Žezlo kastelánky ste prevzali po kastelánovi, teda chlapovi...

„Predtým bol na hrade kastelán, šikovný mladý chalan. Výborný sprievodca, mal úžasné nápady, len akcií bolo na môj vkus pomenej. Ja som zasa nastavená tak, že ľudia sa potrebujú uvoľniť, niečo zažiť. Treba im stále niečo vymýšľať, a to všetkým vekovým kategóriám. Musí to mať atmosféru a dušu.“

Kastelánkou Čachtického hradu ste tri roky. Počúvate často, že sa na Báthoryčku začínate podobať?

„Už mi to povedalo zopár ľudí. V povedomí ľudí je síce zapísaná ako krvilačná grófka, no túto jej povesť by som možno brala s rezervou. Bola však skvelá bylinkárka a vzťah k bylinkám a prírodným liečivám máme spoločný.“

Nie ste typická úradníčka. Kancelária a papierovačky vás asi nenapĺňajú.

„Baví ma hrať sa, vytvárať rozprávku. Nemám problém dať si kostým a prechádzať sa po hrade. Či ako Báthoryčka alebo anjel, alebo čokoľvek, čo bude tematicky ladiť s podujatím. Samozrejme, mám dni, keď sa potrebujem pred ľuďmi schovať. No väčšinou sa na hrade prejaví moja extrovertná stránka. Rada sa s ľuďmi rozprávam, rada ich zabávam. Na klasickej prehliadke hradu by ste ma však ako sprievodkyňu nenašli.“

Prečo?

„Aj keď vystupujem suverénne, len čo sa sa predo mňa postaví desať, pätnásť ľudí a čaká na klasické ,po pravej strane môžete vidieť...‘, z neznámych dôvodov zmeraviem. Pritom by som im počas neformálnej prechádzky rozpovedala všetko. Hradu pomáham inak ako sprievodkyňa. Často robím, keď má väčšina ľudí voľno. Niekto sa ide zabávať, ja som vtedy v práci. Baví ma to, je to životný štýl.“

Kde beriete inšpiráciu na nové atrakcie?

„Je to všade okolo nás. Len sa treba rozpozerať. Teším sa, ak sa na hrad návštevníci vracajú, a to aj v priebehu jednej sezóny. Tentoraz nám pomohol vláčik. Ale ide aj o menšie atrakcie, skôr by som to nazvala zážitky a prekvapenia. Neverili by ste, koľko radosti spravíte deťom, keď im po hrade dáte hľadať a zbierať sladkosti. Ľudia musia mať z návštevy dobrý pocit a ten im spraví dobrý zážitok. Neraz nám volajú, kedy bude ďalšia akcia, ďalšie podujatie.“

Ste spokojná s turistickým rokom 2020? Bol viac ako špecifický.

„Hrad bol otvorený len niekoľko mesiacov, žili sme v provizóriu, opatrenia sa stále menili. Napriek podstatne kratšej sezóne nás navštívilo viac ako 56-tisíc ľudí. A to za celý rok 2019 prišlo okolo 68-tisíc. Samozrejme, ľudia dovolenkovali viac na Slovensku a domáci cestovný ruch mal zelenú. Koľko návštevníkov by na Čachtický hrad prišlo, ak by sa nepísal rok 2020, ťažko povedať.“

Nie ste rodáčka z Čachtíc. Ako vás miestni prijali?

„Ako ktorí. Asi ako všade – niekto vás prijme medzi seba a rád pomôže, niekto sa na vás radšej ani nepozrie. To je však asi normálne. Počula som aj také, že sem prišla „paštikárka“ a ešte im aj obsadila hrad. No katastrofa.“ (smiech)

Prišli ste do Čachtíc zámerne kvôli hradu?

„Vôbec nie. Bola som vyhorená Bratislavčanka, ktorej práca a neustály kontakt s ľuďmi začali prekážať. Hľadala som zmenu. Chcela som kopanice, samotu, no našla som ponuku na dom v Čachticiach. Oslovil ma výhľad, príroda. Nasťahovala som sa sem v decembri, udrela strašná zima, v dome bolo sviežich 5 stupňov. Kontakt s ľuďmi som však úplne obmedzila a žila som samotárskym životom.“

Ako ste sa dostali k práci kastelánky a ku kontaktu s ľuďmi?

„Tvrdím, že to bolo znamenie. Najskôr som počas kávičkovania na námestí započula od vedľajšieho stola, že sa hľadá kastelán. O pár dní to hlásili v obecnom rozhlase. Hovorila som si, že je to blbosť. Alebo... počkám ešte na jedno znamenie, ak to tak má byť. Na ďalší deň som šla na úrad niečo vybaviť a tam mi medzi rečou povedali, že hľadajú kastelána, nech si podám žiadosť. Tak som si podala a vybrali ma.“

To vás asi šokovalo.

„Veru áno. Povedala som si, že neexistuje manuál, ako dobre robiť kastelána. (smiech) Tak to budem robiť po svojom. Keďže mám vyštudovanú právnickú fakultu a o histórii či stavbárčine som ani nechyrovala, všetko som si musela naštudovať.“

Čachtický hrad už máte v malíčku. Preslávila ho Alžbeta Báthoryová, v čom vás zaujala?

„Bola to šikovná, sebavedomá a múdra žena. Mala mnohé majetky, o ktoré sa starala a zveľaďovala ich. Určite mnohým ležala v žalúdku a vôbec by som sa nečudovala, keby na ňu krvilačnosť narafičili. Ani dnes nie je problém zatočiť s povesťou kohokoľvek. Ak by nebola šľachtičná, pravdepodobne by ju vyhlásili za bosorku a možno aj upálili.“