V srdci historických skvostov


Kopec Hájnica rozprestierajúci sa nad dedinkou Haluzice, je miestom oddychu pre tých, ktorí hľadajú osvieženie v lone prírody. Tu na Hájnici našla svoje miesto rozkošná drevená rozhľadňa s červenou strieškou, ktorá poteší výhľadom na okolité dedinky a ich architektonické skvosty – románsky kostolík v Haluziciach či barokový kostolík v Bošácej. Drevená rozhľadnička obklopená mohutnými kopcami, majestátnymi hradmi a krásnymi tiesňavami a dolinami. Beckov, Tematín a Trenčianky hrad sú klenotmi okolia rozhľadne na Hájnici. A ona skromná, ľúbezná sa teší zo svojich vzácnych hradných susedov. Teší sa zo svojho kopčeka, na ktorom zapustila korene. Tu je jej domov prevoňaný lúčnymi kvetmi, ožiarený slnečnými lúčmi, precítený srdcom bijúcich zvonov dedinských kostolíkov.

O ROZHĽADNI
Rozhľadňa Hájnica stojí na rovnomennom kopci, ktorého nadmorská výška je 341 metrov. Táto pekná drevená rozhľadnička sa svojou polohou stala obľúbeným miestom poskytujúcim výhľad na široké okolie ako pre domácich, tak i pre cezpoľných návštevníkov. Výstavba rozhľadne trvala len jeden mesiac a spolupodieľali sa na nej Združenie obcí Mikroregión Bošácka a moravská obec Březová. Svetlo sveta rozhľadňa uzrela v roku 2013. Jej výška je 7,3 m a pôdorys 3,8 x 3,5 metrov.
Z ochodze rozhľadne sa vám naskytne výhľad na krásnu scenériu zo všetkých svetových strán. Okúzli vás pohľad na zrúcaninu stredovekého haluzického kostolíka, Haluzickú tiesňavu a okolité obce malebnej Bošáckej doliny. Hrdý hrad Beckov získava na svojej majestátnosti pri pohľade naň z vtáčej perspektívy. Neďaleko  sa rozprestiera mesto Trenčín so svojou pýchou, starobylým hradom. Vidieť i hrad Tematín. Dokonalosť tohto zátišia vyšperkuje silueta vlniacich sa kopcov Bielych Karpát a Považského Inovca.
Cestička k rozhľadni vedie po značenom turistickom chodníku z Haluzíc. Pomalou chôdzou sa za dvadsať minút dostanete od obecného úradu v Haluziciach až k rozhľadni na Hájnici.

MYSTICKÝ KOSTOLÍK
V Bošáckej doline na okraji Haluzíc stojí torzo neskororománskeho kostolíka, ktorého osud bol spečatený v roku 1 800. Jeho životná púť začala v roku 1 240. Kostolík bol ohradený obranným múrom so vstupnou vežou a strieľňami. O jeho vlastníctvo prejavil záujem i Matúš Čák Trenčiansky. Kráľovské vojsko však podľa legendy „haluzický hrad“ od pána Váhu dobylo späť. Kostolík nebol pre domácich len miestom slávenia sv. omší, ale i útočiskom pred nepriateľskými vojskami, povodňami i silnými búrkami. Občas poslúžil i ako tržnica či miesto verejného zhromažďovania. Snáď to bol zásah vyššej moci, že jediný zachovaný artefakt z kostolíka je socha Madony, ktorá našla svoj nový príbytok vo farskom kostole v Beckove.
Dnes sa v kostolíku ešte z času na čas konajú bohoslužby i koncerty stredovekej hudby. Tie sakrálne spevy sa nesú dolinou Váhu až k Beckovu, kde vyslyší ich Madona a spomenie na časy minulé, keď modlil sa k nej haluzický ľud. Niet divu, že tá mysticita kostolíka v Haluziciach okúzlila i Aloisa Jiráska, ktorý si naň spomína vo svojej trilógii „Bratstvo“.

ZAUJÍMAVOSTI OKOLIA

HALUZICKÁ TIESŇAVA
Haluzická tiesňava vznikla vďaka erozívnej činnosti potoka, ktorý si prerazil cestičku v bridliciach a dolomitoch flyšového pásma Bielych Karpát. Prírodné sily Haluzickú tiesňavu neustále prehlbujú a rozširujú. Tiesňava je nevšedným prírodným výtvorom, ktorý je dlhý jeden kilometer, hlboký 54 m a široký 200 metrov. Jej unikátnosť spočíva najmä v kaskádovitých prechádzkach, ktoré vedú náučným chodníkom.

ZEMIANSKE PODHRADIE
Medzi najcennejšie pamiatky na Slovensku patrí ranoempírový oválny evanjelický kostol z 19. storočia. V susedstve kostola sa nachádza kaštieľ, ktorý patril rodine Ostrolúckej. V parku kaštieľa sa nachádza veľa vzácnych starých stromov. Najvzácnejšia je päťstoročná lipa. Pod jej košatou korunou sedávali Ľudovít Štúr a Adela Ostrolúcka.