V Trenčianskom okrese patria medzi najznámejšie pramene tie v Trenčianskych Tepliciach. Ďalšie prírodné vodné zdroje sú však roztrúsené na viacerých miestach v okolí krajského mesta. Známe sú pod názvom kyselky.

Mnohí sa nimi osviežia pri túre do prírody, ďalší si vodu nosia v kanistroch domov, neraz aj cez slovensko-české hranice. Len na území Trenčína sa nachádzajú štyri kyselky, starostlivosť o ne má v rukách mesto. „V ostatných rokoch sme opravovali mostík a altánok pri kyselke v Záblatí. Pri prameni v Orechovom sme menili striešku. Riešime akútne opravy a údržbu okolia kyseliek. Nie všetky pozemky v ich okolí však patria mestu,“ uviedla hovorkyňa radnice Erika Ságová.

Kyselky dobre poznali už naši predkovia. Napríklad prameň v Kostolnej – Záriečí používali podľa záznamov už v 18. storočí na varenie a pečenie chleba. Veľkej obľube sa tešila v minulosti aj kyselka v Trenčianskom Jastrabí. Hradný gróf Mikuláš Ilešházi si dával nosiť tamojšiu vodu až do Viedne, kde ju často servírovali aj na cisárskom stole. Dokonca sa traduje, že jastrabskú kyselku používala aj cisárovná Mária Terézia.

Dnes si ľudia vodu z kyseliek plnia do fliaš, používajú ju na varenie či polievanie kvetov. Regionálna hygienička Ľudmila Bučková však upozorňuje, že pravidelne kontrolujú len štyri pramene – v Kubrej, Trenčianskych Miticiach, v Kostolnej –Záriečí a Chocholnej. „Kyselky sú vody, ktoré sú určené na bežnú konzumáciu. Pitie tejto vody je vždy na vlastné riziko, mala by byť využívaná len ako doplnkový zdroj. A to aj v prípade dobrých mikrobiologických výsledkov, pretože tie vždy platia len v čase odberu,“ vysvetlila. Informácie o výsledkoch odberov regionálny úrad zverejňuje na svojej webovej stránke.