Trenčianske múzeum v Trenčíne v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja otvorilo 13. augusta 2021 expozíciu „Pán Váhu a Tatier“, ktorou si pripomíname 700. výročie úmrtia jednej z najvýznamnejších stredovekých postáv slovenských dejín. Múzeum ňou predstaví nielen samotného Matúša Čáka Trenčianskeho, ale aj dobu, v ktorej Matúš žil.

Expozícia tiež odhaľuje hodnotné a jedinečné zbierkové predmety Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Kurátorom expozície je Lukáš Trnkóci z Trenčianskeho múzea: „Aby sme priniesli na Trenčiansky hrad niečo nové, rozhodli sme sa, že pripravíme expozíciu, ktorá už na prvý pohľad zaujme návštevníka. Vonkajšiu – vstupnú - časť expozície tvoria hradby s bránou a padacím mostom. Vo vnútri sa ukrýva hlavná časť expozície, ktorej steny nesú vyobrazenie erbu Matúša Čáka, teda zlatého leva na modrom pozadí.”

Vo vnútornom priestore expozície návštevníci uvidia zbierkové predmety múzea – originály zbraní z obdobia 13. a 14. storočia a vzácny mincový poklad rakúskych fenigov a pražských grošov spolu s keramickou nádobkou, v ktorej mince boli uložené. Mince pochádzajú z obdobia 12. až 13. storočia, pričom nájdené boli vo februári 1980 na mieste starej tehelne v dnešnej obci Melčice – Lieskové.

Najzaujímavejším exponátom expozície je kópia hermy (busty), ktorá má byť pôvodcom mnohých podobizní Matúša Čáka Trenčianskeho. Originál je z pozlátenej medi a v súčasnosti sa nachádza v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, ktorému ju v roku 1812 darovalo slobodné kráľovské mesto Trenčín s vysvetlením, že ide o portrét Matúša Čáka Trenčianskeho. Podľa sprievodného listu hlavného sudcu mesta Antala Horečného, herma bola na radnici „odnepamäti“ a nikto nevedel, kedy sa tam dostala. My dnes však už vieme, že herma, zobrazujúca muža vo vyššom veku, s hustou bradou a bez vlasov vznikla zhruba 50 rokov po jeho smrti a nesie podobizeň neznámeho svätca, panovníka či inej významnej osobnosti. Herma Matúša Čáka sa symbolicky v podobe kópie vracia do Trenčína po 209 rokoch. Návštevníci ju budú môcť na expozícii obdivovať počas jedného roka.

Na základe miestnej povesti, ktorá tvrdila, že ide o bustu s vyobrazením Matúša Čáka, vznikli viaceré Matúšove portréty, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Ten najrozmernejší portrét zaujme svoje miesto v spomínanej expozícii. Pochádza z roku 1876 a jeho autorom je Teodor Boemm.

Posledným predmetom, ktorý zaujme návštevníka, bude istotne aj kópia zbroje vojaka Matúša Čáka, ktorá bola  špeciálne pre túto expozíciu vyrobená celá ručne. „Obrnení jazdci v službách Matúša Čáka Trenčianskeho patrili k jeho široko rozvetvenej familiarite alebo k profesionálnym bojovníkom, ktorí slúžili v Matúšovom vojsku za pravidelný plat – žold. Sociálne zázemie, či pravidelná pláca za vojenčenie, sa v priamej úmere odzrkadlili na kvalitnom bojovom výstroji týchto bojovníkov, čo ich predurčovalo zastávať úlohu najúdernejšej zložky Matúšovho vojska“, vysvetlil Lukáš Trnkóci.

Návštevníci sa na expozícii stretnú aj s dokumentačným materiálom, ktorý je umiestnený na banneroch. Texty sú vytvorené dvojakým spôsobom. V hlavnej textovej časti rozpráva Matúš Čák svoj životný príbeh návštevníkovi priamo, teda v 1. osobe jednotného čísla. Text je vďaka tomu pútavejší a jednoduchší. Keďže však ide aj o odbornú výstavu, do textu sú doplnené „vsuvky“, ktoré priblížia určité časti reálií uhorského kráľovstva a Matúšovho života – napríklad vysvetlenie úradu taverníka a palatína, exkomunikácie a pod. Texty na banneroch vkusne dopĺňajú aj ručne kreslené obrázky od Martina Vincurského, či už ide o mapu Matúšovho panstva, hrady alebo vyobrazenia v textoch.

Pôvodný termín otvorenia expozície bol naplánovaný na apríl 2021, ale kvôli známym okolnostiam vývoja pandémie Covid-19 sa otvorenie expozície presunulo na august.

Návštevníci môžu expozíciu vidieť v kasárni na Trenčianskom hrade denne počas otváracích hodín hradu od 9.00 h do 19.00 h.

Zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne