Asi najznámejším stromom v rámci nášho kraja je lipa kráľa Mateja.

Rastie v areáli parku Bojnického zámku už 700 rokov a podľa povestí ju tam zasadil Matúš Čák Trenčiansky po smrti Ondreja III., ktorý bol posledným panovníkom z rodu Arpádovcov. No aj Podhorie sa môže pochváliť stromom s vlastnou legendou. Rákociho dub objavíte nad obcou Podlužany, pod jeho košatú korunu vás privedie zelená turistická značka.

Počas 17. a 18. storočia zažívalo Uhorsko sériu protihabsburgských povstaní. Na čele toho posledného a zároveň najväčšieho stál František II. Rákoci. „Dĺžkou, masovým charakterom či výškou škôd Rákoci prekonal povstania 17. storočia Štefana Bočkaja, Gabriela Betlena, Juraja I. Rákociho i Imricha Tököliho,“ vysvetľuje archeológ Tomáš Michalík.

Kroky sedmohradského kniežaťa a spišského župana viedli aj do regiónu, ktorý je dnes súčasťou Trenčianskeho kraja. Podľa legiend si mal nad obcou Podlužany vybudovať svoj tábor, z ktorého riadil výpravy a boje. Hlavný stan mal údajne stáť pod mohutným dubom letným, ktorý osamelo dominoval okolitej krajine. Rákocimu však šťastie nepriniesol – v roku 1708 utrpel krutú porážku v bitke neďaleko Trenčína, počas ktorej on sám takmer zahynul.

Pamiatkou na dávnu históriu má byť dub, ktorý nesie jeho meno. V súčasnosti má výšku 17 metrov, pričom priemer jeho koruny je 21 metrov. Patrí medzi chránené stromy, dôvodom je jeho vedecko-výskumný, náučný a kultúrno-výchovný význam. Pochváliť sa môže pozoruhodným vekom – ide o 300- až 400-ročný kus s mohutným vzrastom, ktorý dodnes púta pozornosť.

foto: FB Vrchárska koruna Trenčianska