Údolie stredného toku rieky Nitra, ktoré obklopujú pohoria Vtáčnik, Strážovská Hornatina, Považský Inovec a Tribeč – tak by sme mohli geograficky vyčleniť región stredného Ponitria. Zahŕňa okresy Partizánske a Topoľčany. V rámci nášho kraja k nemu patrí aj oblasť Pobebravia, teda okolie Bánoviec nad Bebravou.
Bánovce boli už pred stáročiami známe ako mesto chýrnych súkenníkov, čižmárov, krajčírov a tkáčov. Bošany, dedinka v okrese Partizánske, sa zase väčšine ľudí spája s garbiarstvom. Tamojšiu fabriku založil v polovici 19. storočia podnikateľ Adolf Schmitt a po čase poznali kožené výrobky z Bošian ľudia po celom svete. Dodnes sa výrobe kože v dedine venuje niekoľko súkromných firiem.
Asi najznámejším výrobkom z tejto oblasti boli počas minulého režimu topánky z Partizánskeho. Pevné základy tohto priemyslu tu postavila rodina Baťovcov. Prvé plány však rátali so strojárenskou výrobou – v Šimonovanoch mala pôvodne vyrásť továreň na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Jan Antonín Baťa následne od svojho zámeru upustil a rozhodol sa radšej pre produkciu obuvi. Prvé páry topánok vyrobili už 15. júla 1939. Do konca roka sa ich tam vyrobilo 940-tisíc párov.
Baťove závody boli neskôr znárodnené a premenovali sa na Závody 29. augusta. Topánky sa však v meste šili ďalej – podniku každý rok pribúdalo takmer 1000 nových zamestnancov a počty vyrobenej obuvi sa rátali na desiatky miliónov. Po privatizácii v 90. rokoch minulého storočia výroba obuvi v Partizánskom upadla, no nestratila sa úplne – dodnes pôsobí v tejto sfére viacero firiem.
Výlety do tohto regiónu potešia najmä tých, ktorí majú radi staré kostoly, kaštiele či niekdajšie panské sídla. V rámci stredného Ponitria ich nájdete niekoľko – za pozornosť určite stojí renesančný kaštieľ v Brodzanoch (dnes sídlo Slovanského múzea Alexandra Sergejeviča Puškina) s priľahlým parkom, tamojší letohrádok Babylon, trojica kaštieľov v Klátovej Novej Vsi, Vodný hrad v Šimonovanoch či zrúcanina hradu Uhrovec. V regióne bola dokonca – aspoň podľa záznamov – aj baňa na zlato, a to v dedinke s príznačným názvom Zlatníky. Spomína sa v darovacej listine z roku 1389. O takmer storočie neskôr je však v ďalšej písomnosti poznámka, že Zlatníky už dávno nie sú zdrojom veľkého bohatstva.
Oveľa väčšie bohatstvo stredné Ponitrie dodnes ukrýva v osobnostiach, ktoré sa tu narodili či pôsobili. V Uhrovci prišiel na svet Ľudovít Štúr aj Alexander Dubček. Z literárnych talentov sa zase presadil rodák z Brodzian Vladimír Reisel či Valentín Beniak, s ktorým sa spájajú Chynorany. Z tejto obce zároveň pochádzal Vincent Molnár, učiteľ peštianskeho ústavu pre nevidomých, ktorý vynašiel slepeckú mapu. Bošany sú zase späté s menom Jána Chryzostoma Korca, kardinála a nitrianskeho emeritného biskupa. Garbiarska obec bola totiž jeho rodiskom a v roku 1990 sa na tamojšom cintoríne spolu s ním modlila aj nositeľka Nobelovej ceny za mier Matka Tereza.
Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice sa pýši novou, jedinečnou atrakciou. Môžete tam…
Iba najcitlivejšie uši poetických duší tulákov dokážu zachytiť clivú melódiu vzácnej…