Žblnkotajúce potôčiky, ktoré sa vinú pomedzi husté brehové  porasty – asi takto si romantici predstavujú malé potoky  pretekajúce slovenským  územím. Pravdou však je, že ľudskou činnosťou  sa mnohé z našich tokov výrazne zmenili. Okrem migračných bariér, výstavby v tesnej blízkosti či inváznych druhov rastlín sa na nich vo veľkej miere podpísali aj extrémne suchá a horúčavy, čo spôsobilo, že korytá mnohých riek dočasne vyschli. Papradnianka k nim, našťastie, nepatrila a ochranárov potešila aj niečím iným – obľúbili si ju aj raky.

Papradnianka patrí medzi jeden z mála zachovalých vodných tokov v pôsobnosti CHKO Kysuce. Jej viac ako 21-kilometrová púť vedie cez horstvá a dolinu Javorníkov, pričom na konci sa vlieva do Hričovského kanála. „Biologicky najhodnotnejšia časť potoka je pod 3. stupňom ochrany ako územie európskeho významu NATURA 2000,“ vysvetlil zoológ Peter Drengubiak.

Medzi jej stálych obyvateľov patrí aj rak riečny, ktorý vo všeobecnosti indikuje čistotu tečúcej vody. „Pár údajov z minulosti naznačilo, že Papradnianka nie je rakom cudzia,“ doplnil Drengubiak. Počas minuloročného leta sa tak ochranári pozreli, ako je na tom riečka v súčasnosti. Raka monitorovali na 2,7 kilometra dlhom úseku, pričom potvrdili 77 jedincov. Tie boli zaznamenané vo všetkých vekových kategóriách a pomerne rovnomerne na celom úseku. „Životaschopnosť populácie raka riečneho v Papradnianke je dôvodom na úsmev. Rak, aj keď je „len“ druhom národného významu, potvrdzuje hodnotu potoka, ktorý sa stal súčasťou územia európskeho významu,“ uzavrel zoológ CHKO Kysuce.

foto: Peter Drengubiak, zoológ CHKO Kysuce