Horná Nitra patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. Ponúka krásne pohoria, tajuplné banské podzemie, ale najmä najromantickejší zámok na Slovensku. Ten obkolesuje prírodno-krajinársky park, ktorý sa mal pred desaťročiami zmeniť na botanickú záhradu. Dnes je toto miesto ako stvorené na oddych a načerpanie pozitívnej energie.

Posledným šľachtickým majiteľom Bojnického zámku bol gróf Ján Pálfi. Bol to práve on, kto sa na prelome 19. a 20. storočia postaral o romantickú prestavbu jeho múrov a komnát. Vo svojich plánoch počítal aj s úpravou širšieho okolia. „Park koncipoval ako anglický, ktorý postupne voľne prechádza do lesostepi podhoria výbežkov Magury s lesmi a hájikmi. V udržiavanej časti boli chodníky aj roztrúsená drobná architektúra, ktorú tu dodnes môžeme na niektorých miestach obdivovať. Ide napríklad o kvázi zrúcaninu gotickej brány,“ hovorí historik a archivár Erik Kližan. Park bol počas éry Pálfiovcov väčší než v súčasnosti. Zasahoval aj na územie, kde sa dnes nachádza zoologická záhrada. Jeho súčasťou boli nielen aleje, ale napríklad aj produkčný sad s ovocnými stromami a ríbezľovou plantážou.

Dôležitý moment v novodobej histórii parku predstavujú 50. roky. V tom čase sa totiž Bojnický zámok stal sídlom Krajského vlastivedného múzea. Jeho prírodnovedné oddelenie malo zoologickú zložku, z ktorej sa neskôr vyvinula zoologická záhrada, a botanickú. „Vtedy tu existoval zámer vybudovať botanickú záhradu. V blízkosti zámku boli vysadené viaceré cudzokrajné dreviny, ktoré sme vtedy ešte nemali,“ pokračuje Kližan. Takto sa sem dostal aj exemplár metasekvoje, o ktorej sa pôvodne predpokladalo, že už vyhynula. Plány s budovaním botanickej záhrady boli veľké, počítalo sa aj so skalkou s letničkami či so sekciou liečivých rastlín. Napokon sa odvážny zámer podarilo zrealizovať len čiastočne. Samotná botanická záhrada síce nevznikla, súčasťou parku sa však stalo viacero vzácnych exotických stromov. Dnes ide o chránené územie, ktoré je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky – Bojnického zámku. Členitý areál ponúka posedenie na lavičkách, romantické zákutia pri vodných plochách aj priestor na oddych.

Legendárny záhradník

Ku krásnym parkom neodmysliteľne patria aj odborníci, ktorí sa o ne s láskou starajú. V prípade Bojníc je to dnes už legendárna osobnosť Viliama Šimka. Na zámockom panstve pracoval viac ako 40 rokov a postaral sa o to, aby sme tu dnes mohli obdivovať viacero exotických drevín. Viliam Šimko mal záhradníctvo doslova v krvi. Už jeho otec sa venoval starostlivosti o zeleň a rovnakým smerom sa vybral aj on. Študoval vo Viedni, neskôr pôsobil na viacerých miestach v rámci monarchie, kde získal cenné skúsenosti z oblasti botaniky. Po tom, čo sa v roku 1918 vrátil z vojenského frontu, nastúpil do služby k Pálfiovcom. Na zámku pracoval aj za éry Baťovcov, aj v 50. rokoch, keď tu vznikli múzejné expozície. „Býval v záhradnom domci, pri ktorom sa nachádzali skleníky. V tých sa skladovali aj veľké palmy. V sezóne ich rozmiestnili do okolia zámku – do Bažantnice aj do kúpeľov. Po ukončení sezóny ich zase sťahovali späť,“ vysvetľuje historik Erik Kližan. Šimko mal zároveň veľký vplyv na výsadbu v parku v období, keď sa z neho mala stať botanická záhrada. Vďaka nemu sa tu dodnes nachádzajú rôzne exotické dreviny – tri ginká dvojlaločné, obľúbená japonská čerešňa sakura či cypruštek nutkanský pôvodom zo Severnej Ameriky.

Najznámejšia lipa na Slovensku

Svojou košatou korunou udivovala už pred stáročiami. Aj dnes patrí tento exemplár lipy veľkolistej medzi jedno z najväčších lákadiel Bojníc. Verejnosť ho pozná aj pod prezývkou Lipa kráľa Mateja. Odborník však upozorňuje, že hoci je tento strom opradený mnohými legendami, len málo z nich sa zakladá na pravde. Jedna z najznámejších povestí hovorí, že lipu zasadil Matúš Čák v roku 1301, keď zomrel Ondrej III., posledný kráľ z rodu Arpádovcov. Podľa historika a archivára Erika Kližana však nie je doložené ani to, že by za jej výsadbou stál kráľ Matej. „Tento strom odjakživa budil veľký dojem. Napríklad už v jednej listine zo 17. storočia, keď Bojnický hrad obliehali Bočkaiove vojská, sa píše o lipe pamätnej,“ hovorí. Dnes sa v jej blízkosti nachádza viacero stromov. Dostatok priestoru, vody, vhodné podložie aj ideálna poloha zaručili, že dokázala narásť do úctyhodných rozmerov – jej výška je sedem metrov, obvod kmeňa zhruba 11 metrov. Ide tak o najmohutnejšiu a zároveň najstaršiu lipu v kraji, keďže má viac ako 700 rokov. Preto si už v minulosti vyžadovala náležitú starostlivosť. Nákres parku z prvej polovice 19. storočia zachytáva drevený plot, ktorý ju obkolesoval. „Pôvodne išlo o zrastené trojkmenie – z jedného koreňa vyrastali tri kmene. Strom mal navyše už vtedy obrovskú korunu. Aby sa konáre nerozčesli, pospájali ich doskami alebo podopreli tehlami,“ vysvetľuje Kližan. Veľkého odborného zásahu sa lipa dočkala v roku 1953, keď ju zbavili poškodených a hnijúcich častí, ako aj množstva škodcov. Odvtedy sa o ňu pravidelne stará konzílium odborníkov z Arboréta Borová hora. Štátna ochrana prírody ju vyhlásila za chránený strom v roku 1969.