Beckovčania, Kálničania a s nimi celé Slovensko si tento rok pripomína dvojsté výročie narodenia jedného z buditeľov meruôsmych rokov, Jozefa Miloslava Hurbana. Rodáka z Beckova, ktorý miloval susednú Kálnicu. A miloval aj svoju rodinu.

Manželka, mimochodom prvá slovenská herečka Anička Jurkovičová, a ich deti boli pre Hurbana zároveň symbolom štátu. Láska, oddanosť a boj za jej dobro, jednoducho rodinu považoval za základ štátu. Jozef Miloslav však nebol len politik. V jeho životopise by ste našli profesiu novinára, spisovateľa a dokonca aj evanjelického kňaza. Svojho času bol jedným z najvyššie postavených evanjelických hodnostárov. Celoslovenské oslavy výročia narodenia sa preto začali v beckovskom evanjelickom kostole.

„Často používal Kollárove slová, že národnosť a nábožnosť sú sestry. Hovoril, že sme občanmi duchovného aj svetského štátu. Dôležité pre neho bolo, aby len nekázal božie slovo, ale ním aj žil a čerpal z neho,“ načrtol duchovnú stránku buditeľa generálny biskup Evanjelickej cirkvi na Slovensku Miloš Klátik. Hurbanovi venovali pamätník aj susední Kálničania a z Kálnice do Beckova dokonca vedie náučný chodník. „Jozef Miloslav Hurban je súčasťou pomyselného chodníka slávy Trenčianskeho kraja. Spolu s ďalšími našimi rodákmi Štúrom, Dubčekom a Štefánikom doslova vydláždili nie chodník, ale priamočiaru cestu k takému slovenskému národu, aký poznáme dnes,“ povedal počas osláv predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška.

Hurbanov život v kocke predstavuje beckovské múzeum. Historici na čele s Liborom Bernátom vybrali pre odbornú a laickú verejnosť najvýraznejšie momenty z jeho pestrého života. „Na tú dobu bol veľmi pracovitý. Keby mal notebook, tak my už dnes nemáme čo robiť – čo sa týka slovenčiny a podobne,“ s úsmevom v hlase aj v očiach opisuje Libor Bernát Hurbanovo nadšenie pre všetko, s čím sa stretol. Jeho zásluha na kodifikácii slovenského jazyka nebola o nič menšia ako jeho spolubojovníka Ľudovíta Štúra. Niektorí dokonca tvrdia, že sa za ňu bil o čosi viac. „Môžeme mu vytýkať množstvo vecí, ale to môžeme každému, kto niečo robí. Málokto vie, že Hurban mal veľké zdravotné problémy. A aj napriek bolestiam tvrdo pracoval ďalej,“ zakončil kurátor výstavy Bernát.

J. M. Hurban

Prvý predseda Slovenskej národnej rady sa narodil 19. marca 1817 v Beckove, zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom. Bol spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania v meruôsmych rokoch (1848 – 1849). Hurban dral lavice školy v Trenčíne, odtiaľ viedli jeho kroky na bratislavské lýceum. Tu spoznal Ľudovíta Štúra, spoločne bojovali za slovenský jazyk. V júli 1843 sa v Hlbokom stretol so Štúrom a Hodžom a rozhodli, že stredoslovenský jazyk bude základom celonárodného spisovného slovenského jazyka. Bol spolutvorcom Memoranda národa slovenského a stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej.