Hoci sa naša rubrika volá „Na konci kraja“, nie vždy to platilo. Tentoraz sme sa vybrali na pomyselnú hranicu dvoch krajov – Trenčianskeho a Trnavského. Nazreli sme do obce Očkov, ktorá je síce od ruky, ale domáci sa tam cítia ako jedna veľká rodina.

Keď sa vyberiete po starej ceste z Nového Mesta nad Váhom a prejdete Čachticami i Podolím, informačná tabuľa vám ukáže odbočku doľava. Po zhruba 300 metroch miniete tabuľu s nápisom Očkov. Prichádzame na miesto, o ktorom by možno mnohí povedali, že sa tu „aj vrany otáčajú“. Opak je však pravdou. Jeseň je v plnom prúde a okolo nás prechádza jeden cyklista za druhým.

Ale pozor, domácim robí radosť najmä futbal. „Na takú malú dedinu hráme šiestu ligu. Tento rok sa nám nedarilo, ale dva ročníky predtým sme boli na prvom mieste. Boja sa nás aj väčšie dediny. Mužstvo máme kvalitné, traja skúsení hráči sú domáci,“ zdupľuje starosta Miroslav Beňovič, ktorý v minulosti zastával aj pozíciu trénera žiakov.

Mimochodom, názov obce je odvodený od jej zakladateľov, šľachtického rodu Očkajovcov. V roku 1991 Očkov vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, pretože tamojšia mohyla je doslova svetový unikát. Podľa historikov je to najstaršie pohrebisko v strednej Európe. Nachádzajú sa tu hroby z obdobia 3500 rokov pred naším letopočtom. Do stredoveku patrí opevnený hrad kuruckého generála Ladislava Očkaja, z ktorého sa dodnes zachovala tzv. Krvavá krčma. Názov dostala podľa povesti, ktorá opisuje, že viac ľudí dnu vošlo, než vyšlo von. Obdobie druhej svetovej vojny zastupujú dva nemecké bunkre. Ide o jednomiestne guľometné hniezdo, ktoré malo spomaliť postup červenej armády na konci vojny. Z najnovších dejín je domček pani Tillerovej a pána Nižňanského, ktorí sa o mohylu svedomito starali. Neskôr mohyla dlho chátrala. „Na jej rekonštrukciu sme si dali spraviť štúdiu, vypracovali sme projekt. Zo všetkých žiadostí napokon nevyhoveli ani jednej. Je to škoda, pretože je to dosť významná pamiatka. V iných krajinách by z nej určite bola krásna turistická atrakcia. Dalo by sa to pekne prepojiť aj s Parkom miniatúr v Podolí alebo s Čachtickým hradom. Cesta nie je veľmi frekventovaná, preto ju často využívajú cyklisti. Bolo by to lákadlo,“ prízvukuje starosta. Unikátne nálezy z pohrebiska sú zároveň dôkazom majetnosti zosnulých: bronzová hadovitá ihlica, zvyšky panciera, prilby, štítu, meča, kopije aj konského postroja. Dokonca sa našla aj miska pokrytá rýdzim zlatom, celá súprava bronzových nádob či zlaté šperky. Všetko je uložené v Archeologickom ústave SAV v Nitre alebo v múzeách po celom Slovensku. „Ťažko s tým niečo spraví samotná obec. Bez dotácií nie je šanca. Potrebovali by sme na to 300- až 400-tisíc eur, a to si z obecného rozpočtu nemôžeme dovoliť. Začali sme aspoň spolupracovať s OZ Tematín, ale tí tiež nemajú toľko času, aby sem chodili stále. Trošku sme to poupratovali, pokosili, oplotili. Na ten starý domček sme zohnali starú škridlu, takže svojpomocne sa to snažíme ako-tak udržiavať,“ prezrádza Miroslav Beňovič. Má šťastie, že v obci s takmer 500 obyvateľmi si navzájom dokážu pomôcť. Komunita tu funguje na jednotku. „Aj teraz sme si spravili detské ihrisko. Vyhlásil som v rozhlase, že bude brigáda, že treba rozhádzať štrk, a ľudia prišli,“ chváli domácich prvý muž Očkova. V rámci mikroregiónu je v laufe budovanie cyklotrás. V pláne je cyklochodník okolo potoka Dubová, ktorý prepojí Piešťany, Veľké Orvište, Bašovce, Pobedim, Podolie, Častkovce a Čachtice. „Bolo by pekné spojiť všetky okolité obce cyklotrasami. Nás to len lizne. V Rakúsku, Nemecku či Holandsku je bežné, že vedľa cesty je aj cyklotrasa. No najmä je to bezpečné. Aj medzi Podolím a Častkovcami sa vybudoval úzky cyklochodník. Neuveríte, koľko detí sa tam premáva na korčuliach či bicykloch,“ vraví Miroslav Beňovič. Obec nedávno oslávila 700. výročie svojho vzniku. „Tento rok to bolo už 701 rokov, ale pre koronavírus sme okrúhliny oslavovali len nedávno. Bola to pekná akcia, akurát to vyšlo aj s otvorením detského ihriska,“ spomína starosta, ktorý s miestnym speváckym súborom hrá aj na vlastnej harmonike.

Na obecnom erbe sa na červenom podklade nachádza veľký zlatý ľavošikmý strapec hrozna so striebornou stopkou a s dvomi malými zlatými lístkami, vľavo sprevádzaný ľavošikmým strieborným vinohradníckym nožíkom so zlatou rukoväťou. „Kedysi tu boli vinice, pestovalo sa veľa hrozna. Neviem, aké mali vtedy odrody, ale hovorilo sa tomu Očkovské bago. To je riadny ozembuch, voľakedy ho doniesol pán Augustíni z Talianska. Teraz sa hrozno pestuje skôr pre vlastnú spotrebu,“ pousmeje sa starosta. V strede dediny zaujme aj Kaplnka svätého Cyrila a Metoda, ktorá bola postavená v 19. storočí a zdobí ju neoklasicistická fasáda. V jej tesnej blízkosti sa týči mariánsky stĺp v barokovom štýle, na ktorom je umiestnená socha Madony.

Očkov spoznal z balóna

Hoci leží na konci kraja, objaviť sa dá nielen zo zeme, ale aj z vtáčej perspektívy. „Očkov je pre ľudí z okolia vyhľadávaným miestom na život. Jeden pán ho dokonca objavil z balóna. Keď ho zbadal, tak si povedal, že tu chce žiť. Našiel si dom, kúpil ho a usadil sa tu,“ prezrádza starosta. Popri domoch parkujú ešpézetky z celého Slovenska – Poprad, Pezinok aj Bratislava. „Trochu ma zarmucuje, že z takej pokojnej dediny sa stala chatová osada. Keď je nejaký starý dom na predaj, často ho kúpia ľudia, ktorí sem chodia len na víkendy. Máme tu teda veľa ľudí, ktorí v Očkove nemajú trvalý pobyt, a tak obec prichádza podielové dane,“ vysvetľuje Miroslav Beňovič. Podstatné však je, že ak už človek do Očkova nakukne, nájde tu sympatických ľudí, ktorí si navzájom dokážu pomôcť. Nevadí im, že sa nachádzajú doslova na konci kraja, vôbec sa tak necítia. A to je dôležité.