Veľká Javorina je turistom známy vrch v Bielych Karpatoch, ktorý ponúka za pekného počasia výhľady široko-ďaleko. Z vrcholu v nadmorskej výške 970 m za ideálnych podmienok vidieť Schneeberg v Alpách, zo slovenských pohorí na Malú Fatru i Veľkú Fatru, dokonca aj Západné Tatry. Navyše sa nachádza na slovensko-českých hraniciach, čo Veľkej Javorine dodáva symbolický význam. Na jej vrchole sa stretávajú bratské národy už od dôb rakúsko-uhorskej monarchie. Tradícia siaha pred revolučný rok 1848.

Nový rozmer dosiahli Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine v roku 1990, keď predstavitelia oboch susedných národov odhalili na vrchole Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti. Po rozdelení spoločného štátu sa pod heslom „Tu bratia vždy sa stretať budú...“ koncom júla pravidelne organizujú slávnosti na vrchole Veľkej Javoriny. Patronát nad ich organizáciou si odovzdávajú mestá a obce na slovenskej a českej strane hraníc.

Na Javorinu vedú turistické chodníky z Vápeniek, Květnej a Kamennej boudy na moravskej strane, z Lubiny, Starej Turej a Myjavy na slovenskej strane. Na kopec vedie aj pohodlná asfaltová cesta, po nej sa hore môžu dostať aj menej mobilní.

Na všetkých návštevníkov tesne pod vrcholom, vo výške 920 m n. m., čaká s otvorenou náručou Holubyho chata. Meno dostala po rodákovi z Lubiny, evanjelickom farárovi, botanikovi a etnografovi Jozefovi Ľudovítovi Holubym. Budova má 93 rokov a je to úctyhodný vek nielen pre človeka. Základný kameň chaty položili v júli 1923 a o rok neskôr bola otvorená pre verejnosť. Turisti sa tak konečne dočkali útulného miesta, kde sa mohli ukryť počas nepohody, občerstviť sa či odpočinúť si. O dva roky síce vyhorela, zostali iba kamenné základy, ale opäť bola obnovená. Menili sa majitelia objektu, niektorí investovali do jej zveľadenia podľa svojich možností a záujmu. Rozsiahlu rekonštrukciu absolvovala chata v roku 1968. Súčasný majiteľ Miroslav Martinček pokračuje v stavebných úpravách, zväčšil sa priestor reštaurácie pristavaním krytej terasy.

Za takmer storočnicu svojej existencie menila podobu, ale stále si plní svoju základnú funkciu – prichýliť a nasýtiť unavených turistov. Navštívili sme ju uprostred týždňa a na chate sme stretli skupinky turistov z Čiech i zo Slovenska. Okrem trojice mládencov to boli zväčša seniori, vek im zafarbil vlasy do biela, ale rozum a srdce, láska k prírode a turistike zostali mladícke. Po občerstvení na chate odchádzali rezkým krokom na ďalšiu púť po horách.

„Je tu krásne, hoci dnes počasie zmenilo svoju tvár. Zamračilo sa a fúka silný vietor. Aj preto sme sa na chate zdržali trochu dlhšie,“ ochotne vysvetľuje Karel z Uherského Brodu. Podľa členov skupinky varia na chate dobre, dajú sa vybrať jedlá „pre mäsožravcov“, ale na svoje si prídu aj vegetariáni. „Cenovo je to pre nás prijateľné, keby sa ešte dalo platiť kartou, ale aspoň nám vychádzajú v ústrety, že platiť môžeme v „zahraničí“ našou menou,“ smeje sa Karel a uháňa za kamarátmi.

Vstupujeme do chaty, vítajú nás pekne upravené stoly. Jedálny lístok má na prvej strane uvítaciu časť so stručnou históriou. Ceny naozaj nie sú premrštené, bohatý výber jedál prekvapuje. Nielen klasické klobásy, ale aj guláše, minútky, bezmäsité jedlá, špeciality. V blízkosti chaty sa nachádzajú štyri lyžiarske vleky a najmä v zime lyžiarov poteší Holubyho bylinkový čaj, prípadne „tuhší“ chatárov čaj, vylepšený o kalorickejší nápoj.

V jedálnom lístku je predstavený aj projekt Holubyho záhrady, ktorý má na svedomí chatár Martinček. Na 97 ároch plánuje pestovať ovocie, zeleninu, bylinky, neskôr aj chovať domáce zvieratá. Umožní to výrobu lekvárov, marmelád, sirupov pre vlastnú spotrebu, prípadne aj na predaj z dvora. Neskôr azda pribudne aj pekáreň na pečenie chleba i koláčov.

Návštevníka zaujme aj ponuka 11 druhov prírodných ovocných a zeleninových štiav, vyrobených špeciálne pre Holubyho chatu. Počas nášho občerstvenia sa zo schodišťa ozýval krik papagája Pedra. Ten sa pre mnohých návštevníkov stal akýmsi maskotom Holubyho chaty. Všetkých však šokovali pred rokom dvaja zlodeji, ktorí krásneho papagája ukradli a zrejme ho chceli speňažiť. Vďaka rýchlemu zásahu privolaných policajtov sa Pedro vrátil na svoje miesto a ďalej zabáva svojimi „rečami“ hostí na chate.

Mnohí si radi odnesú pamiatku z pobytu na chate, môžu si vybrať z pamätných mincí, bylinkových čajov, šperkov z kvetov, kalendárov a pamiatkových predmetov. V pohodlí domova potom môžu spomínať na krásny kraj na slovensko-českej hranici, kde sa bratia vždy stretať budú.

autor: Leo Kužela