Lazy, štále či rale. Všetky názvy označujú to isté – územia s typickým rozptýleným osídlením. V našom kraji sú to zase kopanice, ktoré lákajú víkendových chalupárov a všetkých, ktorí dávajú prednosť samote a pokojnému prírodnému prostrediu.

Región kopaníc ohraničujú Karpaty – na severe Biele, na juhovýchode zase Malé. Jeho centrom je Myjava alebo Metropola pod slamou, ako ju vo svojom rovnomennom románe kedysi nazvala spisovateľka Zuzka Zguriška. Kopaničiarsky kraj sa tiahne až po Nové Mesto nad Váhom, ktoré je jeho severnou hranicou. V rámci tejto oblasti sa nachádzajú stovky kopaníc. Roztrúsené domčeky s architektúrou zo začiatku 20. storočia patria k miestnemu koloritu, ktorý začínajú čoraz viac objavovať aj ľudia z mestského prostredia.

TRADÍCIE

S kopaničiarskym regiónom sa neodmysliteľne spájajú tradície, a to aj prostredníctvom originálneho folklóru. Dodnes tu pôsobí viacero folklórnych súborov a skupín, tradičnú kultúru tiež podporujú zaujímavé podujatia v Gazdovskom dvore v Turej Lúke či remeselné kurzy, ktoré pripravuje myjavské Centrum tradičnej kultúry. Každoročne sa navyše v Myjave koná aj Medzinárodný folklórny festival, v rámci ktorého sa predstaví množstvo kvalitných domácich, ale aj zahraničných účinkujúcich.

Na kopaniciach sa zachovalo množstvo tradičných krojov, ktoré sa vyznačujú predovšetkým farebnou jednoduchosťou i striedmou výzdobou. Myjava totiž patrila ku krajom, v ktorých bol a dodnes stále je silný evanjelizmus, čo malo vplyv aj na samotnú podobu tamojšieho kroja, ktorý sa tak líšil od okolitých katolíckych regiónov s farebnými a výrazne zdobenými tradičnými odevmi.

ĽUDIA

Typickou ozdobou miestneho ženského a dievčenského kroja bola paličková tylová čipka, v okolí Myjavskej pahorkatiny známa aj ako pletená cipka. Jej krásu si v marci tohto roka mohla všimnúť celá krajina. Spoločne s Vajnorským ornamentom ju totiž zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Paličkovaná čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny tak patrí k našim unikátom. Vďaka pleteniu z jemnej bielej priadze na tylovej sieti je krehká, vzdušná a jemná. Na kopaniciach má jej tvorba dlhú históriu – objavuje sa už v 80. rokoch 19. storočia a toto umenie dodnes nevymizlo. Jedinečnej technike paličkovania sa v súčasnosti venuje Klub pletenej cipky Brezová pod Bradlom a Klub krajnianskej čipky v obci Krajné.

Hoci dnes sa už na Myjave kroje bežne nenosia, celé generácie kopaničiarov spája svojské nárečie. To je známe najmä svojou tvrdosťou – zabúda na mäkčene a dvojhlásku ô. Spoločnú reč s domácimi však určite nájdete pri poháriku kvalitnej pálenky. Myjavská či bošácka slivovica sa preslávili ďaleko za hranicami Myjavska, pričom práve tento destilát sa zaradil aj medzi sedem divov kopaničiarskeho regiónu. Okrem pálenia však miestni zužitkujú ovocné plody aj na iné účely – v regióne nájdete sušiarne ovocia a zažijete tu aj tradičné varenie slivkového lekváru.

PRÍRODA

Krásy kopaničiarskeho kraja môžete spoznávať autom, peši, ale aj na bicykli. Myjavská pahorkatina, Malé a Biele Karpaty či Považský Inovec ponúkajú nádherné výhľady na región pod Bradlom a Veľkou Javorinou. Nechýbajú ani viaceré značené turistické chodníky a cyklotrasy, ktoré vás zavedú napríklad k ruinám kostolíka v Haluziciach, hradom Branč, Čachtice a Beckov či k mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradle. V nadchádzajúcej zimnej sezóne sa zase môžete vybrať na bežky. Informácie o ich údržbe dokonca získate prostredníctvom aplikácie S mobilom po Bielych Karpatoch.

text: bas

foto: Ľuboš Balažovič