Názov obce Mojtín síce zvádza k predstave hrdého, majestátneho starobylého sídla, no nenechajte sa oklamať.

Je to len neveľká dedinka učupená medzi Strážovskými vrchmi. Svoje pôvodné obyvateľstvo pred nebezpečenstvom okolitého sveta vraj chránila už od roku 1363. Mojtín je jednou z najvyššie položených obcí Považia vo výške 636 m n. m. známy svojimi jaskyňami, v dávnej minulosti ťažbou bauxitu, skromným lyžiarskym strediskom a večným vojakom Gábrišom. Turistická polícia tentoraz prehľadáva práve okolie Mojtína a odhaľuje, čo za poklady tu pred svetom skrýva.

Po prvé: Turistické ciele

Z obce Beluša sa do Mojtína bez problémov dostanete autom alebo autobusovým spojom. Ani cyklisti neobídu skrátka, asfaltová cesta pomedzi husté lesy je sama osebe zážitkom. Ako správni turisti, pripravení do terénu, prebehneme dedinou a odparkujeme kúsok za kostolom, neďaleko križovatky turistických trás. Pestrosť farieb naznačuje, že je z čoho vyberať. Stretáva sa tu modré (smer Zliechov – Riedka), žlté (Ladce – Košecké Rovné) a zelené turistické značenie (Slopná – Mojtín). Náš cieľ je však už jasný, mierime na vrch Ostrá Malenica (909 m n. m.). Sledujeme zelenú trasu, podľa mapy s trvaním vyše troch hodín obojsmerne.

Je chladné nedeľné ráno, na záver septembra tuhšie, ako by sme čakali. Nemáme obavy, zopár vrstiev oblečenia a výškových metrov isto zahreje. Trasa začína zľahka, popri nových dreveniciach na vŕšok s výhľadom na celú dedinu a lyžiarske stredisko oproti. Príjemná prechádzka pomedzi kopce a lúky. Na jednej strane pasúce sa ovečky, na druhej pomaly odkvitajúce poniklece. Jedinečný pohľad hneď v úvode.

Prechádzajúc lúkou sa nám v poslednej zahrievacej časti stráca značenie. Po chvíli blúdenia sme múdrejší, vyššie pri okraji lesa sa zelené značenie znovu objaví. Tu začína prvé stúpanie pod vrchol Rakytníka, ďalej má cesta opäť miernejší sklon. Chodník vedie listnatým lesom pomedzi vytŕčajúce skalné útvary, akoby náhodilo rozhádzané po okolí.

Na minútku prestávka – kvôli výhľadom na Kľak a Strážov, potom mierne stúpanie na zalesnený vrchol s romantickým názvom Dievča. Prekvapivo nasleduje prudší zostup dole do sedla a znova hore. Nech v nohách cítime, že sme „túrovali“, chlácholíme sa. Rozcestník „Malenica“ hlási už len pätnásť minút do cieľa cesty. Skalnatým hrebienkom vychádzame na vrchol. Od dreveného kríža je kvôli okolitému porastu obmedzený výhľad, čo však môže byť plus pre túru v nadchádzajúcom zimnom období. Najkrajší je tu pohľad na skalnatý hrebeň Podskalského Roháča a Manínske bradlo týčiace sa nad údolím Váhu, Kľak, Strážov aj Považskú Bystricu. Trochu sa zrelaxujeme a pomaly sa vraciame späť do sedla na značený chodník. Výlet možno ukončiť aj v susednej obci Slopná, no my schádzame rovnakou trasou späť do Mojtína. Potvrdilo sa nám, že trasa nie je veľmi frekventovaná, hoc v tomto prípade asi zaúradovalo aj zachmúrené počasie. Počas cesty stretáme len párik bežcov, miestnych chatárov z Trenčína, so štvornohým kamarátom. Dobrý bežecký terén ich vylákal spod periny už skoro ráno.

Po druhé: Potulky dedinou

Napriek tomu, že Mojtín je len malou dedinkou, nájdete tu viacero zaujímavých zákutí, ktoré stoja za návštevu. Začať možno hneď oproti obecnému úradu malým, ale milým Parkom sv. Vincenta de Paul. Od roku 2001 tu stojí kalvária pozostávajúca z 15 zastávok a kaplnky, so sebe vlastným genius loci. Terén nie je namáhavý, zastavenia sú len neďaleko od seba, teda prístupné pre mladších i starších. Pokračujúc po hlavnej ceste nemožno minúť majestátny rímsko-katolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda. Vysvätený v roku 1863 vo svojom vnútri skrýva pôsobivú výzdobu. Jeho areál stráži drevené súsošie dvoch, pre našu históriu významných vierozvestcov.

Krok cez cestu a už čaká ďalšia rarita, o ktorej nechyrovali široko- ďaleko. V pokoji tu odpočíva jedinečná osobnosť Ladislav Škultéty– Gábriš, mojtínsky rodák a najstarší vojak sveta. „V nepokojnom svete ozbrojených konfliktov pôsobil v uniforme cisárskeho vojaka 81 rokov, bojoval na frontoch 22 vojen a prežil 256 bitiek,“ stojí na pamätnej tabuli, nad ktorou sa týči jeho bronzová podobizeň na koni. Večný vojak venoval Mojtínu svoje celoživotné úspory, ktoré počas 81-ročnej vojenskej kariéry zarobil. Jeho posledným želaním bolo, aby za ne postavili kostol a školu pre rodákov, aby nemuseli do sveta ísť takí negramotní, ako išiel on. Kostol stojí doteraz, škola však už bola za pochodu dejín zrušená.

Kľukatá cesta dedinou sa stáča k lyžiarskemu areálu. Ski centrum Mojtín sa rozkladá na severných svahoch Javoriny, Veľkého a Malého Grúňa. Sedem kilometrov zjazdoviek však posledné roky zíva prázdnotou. Plány na ich znovuoživenie sú však viac ako aktuálne a azda sa zrealizujú už počas nadchádzajúcej zimnej sezóny. Držíme palce!

Za osviežením treba merať cestu do penziónu Barborka, asi dvesto metrov od ski areálu. Je jediným zariadením, v ktorom sa dá v obci a okolí občerstviť. Pravidelné otváracie hodiny, najmä mimo hlavnej sezóny, absentujú, preto stravovaciu jednotku na cestu do Mojtína odporúčame pre istotu pribaliť. Ubytovanie v obci ponúkajú súkromné víkendové domy, chaty alebo už spomínaný penzión.

Po tretie: Jedinečná zastávka

Čo v Mojtíne isto nevynechať? Predsa Mojtínsku jaskyňu! Trasa vedie po modrej turistickej značke smer osada Riedka. Cestou láka odbočka k jazierku lásky – projektu miestnych nadšencov, ktorí vybudovali mini jazierko s takým príznačným názvom povyše dediny. Krátka zachádzka – prečo nie? Pokračujeme po modrej značke, smerovník navádza na odbočku k jaskyni. Pár minút lesným chodníkom a zrazu stojíme na mieste, ktoré je viac ako len dierou v skale. Jeho príbeh sa viaže k osobnosti farára Štefana Závodníka, z iniciatívy ktorého bola jaskyňa v rokoch 1855–1860 využívaná ako prírodný kostol. Výnimočný to úkaz v cirkevných dejinách Slovenska. Bohabojní Mojtínčania tak neboli závislí len od kostola v obci Pružina. Počas druhej svetovej vojny sa jaskyňa využívala aj ako úkryt pre desiatky tunajších rodín. Dnes po rokoch zabudnutia znovu ožíva. Pri vchode stojí informačná tabuľa, vo vnútri uvidíte popri skromnej krasovej výzdobe aj sochu sv. Jozefa v životnej veľkosti. V jaskyni, ktorá sa podľa svojho patróna nazýva i Jaskyňou sv. Jozefa, sa príležitostne opäť konajú bohoslužby. Lákavému zvoncu pred jej vchodom neodolal ani manželský pár z Považskej Bystrice, ktorý sme po ceste stretli. Jeho zvonenie sa rozlieha do diaľky.

Po štvrté: Košecké Podhradie

Necelá polhodinka cesty autom z Mojtína a sme pod hradným kopcom v Košeckom Podhradí. Aj keď z pôvodnej stavby dnes už zostalo doslova len zopár kameňov, krátky výšľap je len malou obetou pekným výhľadom na Strážovské vrchy, Košecké Podhradie a okolie. Príbeh hradu sa podľa povesti spája s menom grófa Smaragdusa, vodcu rádu templárskych rytierov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1272 a jeho koniec sa datuje rokom 1670, kedy hrad obsadilo cisárske vojsko, ktoré ho následne zámerne zničilo. Od tej doby zrúcanina rýchlo chátrala a výsledkom je dnešný stav. Dostať sa sem možno z dediny po zelenom turistickom značení, prípadne viacerými neznačenými lesnými cestičkami. Vedie sem aj turistická trasa z Mojtína, žltým, potom zeleným značením, približne štyri hodiny cesty. Pre odhodlaných turistov žiadny veľký oriešok.

Keďže v Mojtíne sme sa posilniť nestihli, vyberáme sa za občerstvením do Košeckého Podhradia. V Hostinci pod orechom, neďaleko hradného kopca, láka útulná domácka atmosféra. Mierime však ďalej za obec, do oddychového areálu Sv. Hubert. Projekt, ktorý vyrástol len nedávno, toho ponúka viac – reštauráciu s vonkajšou terasou a átriom, bufet s občerstvením,  jazierko, kŕmenie rýb či člnkovanie i ubytovanie. Nás však v tomto momente zaujímajú najmä gastroslužby.

Skromnejší výber, čo sa jedla týka, no tematicky z každého rožka troška. Pečený pstruh s grilovanou zeleninou v našom prípade zvíťazil a ukázal sa ako dobrá voľba. Sladká čerešnička v podobe palaciniek nám definitívne doplnila všetku spotrebovanú energiu. Pozorná obsluha spolu s príjemnou atmosférou potvrdili, že zariadenie treba odporúčať.

Mojtín prekvapil. Ani nie tak ponukou služieb, no výnimočných miest a krásnej prírody je tu „habadej“. Množstvo lesných cestičiek, značených turistických trás i cyklotrás z neho robia ideálny úkryt pred realitou rozbehaného sveta. A to počas celého roka, hoci farby jesene dávajú Mojtínu špeciálny punc.

foto: FB Obec Mojtín