Kresťanská Kalvária na pahorku Galgensberg je unikátnym súborom 27 sakrálnych stavieb v štýle neogotiky.

Nájdete ju medzi Nitrianskym Pravnom (pôvodne Nemecké Pravno, Deutsch-Proben) a miestnou časťou Solka. Umiestnenie objektov v teréne od úpätia až k vrcholu pahorku sa volilo zámerne, s úmyslom vytvoriť z Kalvárie výraznú krajinnú dominantu, viditeľnú zo širokého okolia. Iniciátorom a zakladateľom Kalvárie bol miestny rodák a kňaz Anton Richter (1861-1942), stavebné práce prebiehali v rokoch 1934-1937. Spodnej časti Kalvárie dominuje dolný kostol – Kaplnka Večere Pánovej, ústrednou dominantou celého súboru je na vrchole kopca horný kostol – Kaplnka Ukrižovania. Štrnásť kaplniek zastavení Krížovej cesty spája kľukatý chodník, pričom celú kompozíciu obohacujú ďalšie zastavenia, predstavujúce pašiové udalosti a symbolické znázornenia utrpenia a oslávenia Krista spolu s témami zo Starého zákona. Na výzdobe sa podieľali okrem majstrov zo Slovenska aj umelecké dielne z Nemecka, Horného Rakúska a Čiech. Vitráže okien, oltár z pravého kararského mramoru, reliéfy, sochy... to všetko svedčí o výnimočnosti a umeleckej kvalite tohto sakrálneho diela. Horná časť Kalvárie vám poskytne pekný výhľad na Hornonitriansku kotlinu.

Do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok na Slovensku bola zapísaná v roku 2014. Postavili ju v neogotickom slohu na pahorku Galgensberg, nad bývalou samostatnou obcou Solka. Zaujímavé je, že pozostáva z 27 murovaných objektov. Z toho sú dva kostoly, na začiatku a na konci, 14 klasických zastavení krížovej cesty a 11 ďalších kaplniek.

Nitrianske Pravno, v tom čase malé mestečko Deutsch Proben, obývali takmer výlučne karpatskí Nemci. Podnetom na výstavbu kalvárie bola pietna spomienka a vyjadrenie úcty k 100. výročiu tragického požiaru z roku 1827, pri ktorom zhorela veľká časť mestečka.

Prípravy trvali niekoľko rokov. Richter dal vypracovať návrh na vybudovanie kalvárie mníchovskej firme Franza Mayera, ktorá aj zabezpečila namaľovanie obrazov s výjavmi krížovej cesty. Vzory rámov pre obrazy si Richter vyžiadal od umeleckého stolára Simona Ravedera z Rakúska. U banskobystrického sochára Karola Horna si zasa objednal reliéfy z kararského mramoru, ktoré sú inštalované v kaplnkách.

Obyvatelia sa do výstavby pustili s nadšením. Zúčastňovali sa na nej miestni remeselníci, často ako dobrovoľníci. Mnohí darovali na tento účel svoje pozemky, ďalší zámožnejší nechali postaviť kaplnky na vlastné náklady, iné postavili zo zbierok veriacich. To je aj dôvod, prečo je tých objektov až 27, pretože na základe nevšedného záujmu postavili navyše doplnkové kaplnky. Tak na kalvárii, ako nikde inde na Slovensku, okrem tradičných zastavení krížovej cesty, pribudli ďalšie výjavy z pašií. V dolnom kostole je to napríklad výjav Poslednej večere. V ďalších kaplnkách je to zasa Ježiš na Olivovej hore, sú tu kaplnky Judášovej zrady, Petrovho zapretia Ježiša, Nástrojov umučenia, ale aj Božieho hrobu, Zmŕtvychvstania či Nanebovstúpenia.

Po druhej svetovej vojne, keď sa veľká časť nemeckého obyvateľstva musela vysťahovať, začala kalvária chátrať. K prvej väčšej rekonštrukcii objektov došlo v 90. rokoch minulého storočia. Po 20 rokoch však bolo treba kalváriu opäť opraviť. Jednou tretinou prispeli rodáci zo zahraničia, ktorých otcovia kalváriu stavali a na zvyšok sa zozbierali veriaci.