Miesto s jedinečnou históriou, architektúrou, a aj napriek tomu zabudnuté. Pri návšteve Brodzian sa väčšina turistov pristaví v kaštieli, kde sa nachádza aj Slovenské múzeum A. S. Puškina. Neodolateľný je aj priľahlý anglický park. Na svoje si prídu milovníci histórie, kultúry, umenia i poézie. Brodzany však majú ešte jeden skvost. Architektonický a historický zároveň. Je ním letohrádok Babylon, ktorý ako letné sídlo využívala Natália, dcéra majiteľa brodzianskeho kaštieľa a zároveň Puškinova neter. Natália žila celý život v Brodzanoch, bola to ona, ktorá zveľadila kaštieľ, nasadila prvé stromy a položila základy parku. Milovala túto obec, pomáhala miestnym, s manželom tu zriadili školu, poštu, nemocnicu, útočisko pre starých a chorých ľudí. S ľuďmi z Brodzian nacvičovala divadlo, dychovku, usporadúvala dožinky, majálesy. Tie sa konali práve na lúke vedľa letohrádku.

Keďže v obci postavila dve továrne – na tehly a na škrob, letohrádok jej nikto nezávidel. Ľudia jej dopriali oddych na odľahlom mieste nad dedinou. Ovdovela ako mladá žena a svoju lásku venovala umeniu a zvieratám. Bola mecenáškou literátov, maliarov aj hudobníkov a zo zvierat sa upäla na psy a kone. Chovala leonbergerov, ktorým vytvorila aj psí cintorín – jeden z prvých v európskych končinách. Aj ten sa nachádza neďaleko Babylonu.

Smrť vojvodkyne Natálie znamenal postupný koniec a chradnutie aj jej letohrádku. Rozkrádanie počas druhej svetovej vojny bolo len začiatkom, ďalšie desaťročia pustnutia z neho spravili zrúcaninu. Tou je Babylon dodnes. K letohrádku sa dostanete niekoľkými cestičkami, miestni vás radi navigujú a poradia vám tu „svoju zaručenú“. Každý vám tiež povie, že sa nevie dočkať dňa, keď sa Babylonu vráti zašlá sláva a najmä bezpečnosť. Dnes sa nijako nevyužíva a v okolí sú len tabule „zákaz vstupu“. Napriek tomu dokáže zaujať aj z diaľky. Na slovenské pomery jedinečná architektúra stále dominuje a akoby bojuje so zubom času. A aj keď je osud lesného letohrádku Babylon úplne iný ako osud kaštieľa dole v obci, oba spája rovnaká minulosť, pôvodní majitelia a láska k umeniu.

foto: Radovan Stoklasa