Ak ho zbadáte, položíte si otázku, kde sa vzal. Tu! V ťažko dostupnom teréne, na jednom zo strmých kopcov Strážovských vrchov. Na bočnom hrebeni sa vo výške 591 metrov uprostred zelene rozprestiera impozantná zrúcanina hradu. Tento hrad nebol dejiskom ľútych bojov, a tak je dnes pomerne dobre zachovaný. Vidno na ňom množstvo cenných architektonických detailov. Prednosťou uhroveckej tvrdze je strhujúci panoramatický výhľad na okolité šíre horstvá.  

HISTÓRIA

Neskororománsky hrad vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1251 až 1293. Na stavebnom vývoji hradu sa pravdepodobne podieľal Matúš Čák. V roku 1389 cisár daroval hrad a rozľahlé majetky Ctiborovi zo Ctiboríc, najbohatšiemu magnátovi západného Slovenska, ktorý hrad rozšíril. V 15. a 16. storočí sa viedli o hrad majetkovoprávne spory, až pripadol Zayovcom. Pre hrad začalo obdobie hospodárskej aktivity, čo sa opäť prejavilo na stavebných úpravách hradu. V období renesancie sa mu vyhli turecké výboje aj vnútorné nepokoje, ktoré ťažko postihli okolité teritórium. No Zayovci radšej sústredili svoj život do pohodlného, monumentálne upraveného kaštieľa v Uhrovci . Hrad postupne pustol a menil sa na ruinu.

LEGENDA

Ranné brieždenie so spevom prebúdzajúceho sa vtáctva prerušil nečakaný varovný výkrik: „Turci! Turci sú tu!“ Nikto tomu chýru nechcel veriť, no medzi strážcami v zbroji a zvedavými dvoranmi vybehla na obrannú vežu aj hradná pani. Bola to vdova, ktorej muž padol na ďalekom bojisku vo vojne s Turkami. Prekrásny výhľad do diaľky na široké okolie z výšky opevnenia poskytoval inokedy obyvateľom hradu úžasné potešenie, tentoraz aj strategickú výhodu. Tento výhľad zrejme dopomohol tej odvážnej urodzenej panej v nočnej košeli s rozpustenými vlasmi siahnuť po kuši najbližšieho zbrojnoša. Naozaj sa v lesnom poraste za stromami krčili tureckí bojovníci, opatrne sa zakrádajúci k hradbám. Postupovali k prístupovému mostu na pilieroch ponad priehlbinu k hradnej bráne. V hustom nepriateľskom šíku rozpoznalo oko chrabrej ženy veliteľa a jedinou presnou strelou ho odpravila na onen svet. Turci zdesení umením tunajších žien nečakali, kým po nich začnú páliť aj muži. Vzali nohy na plecia a viac sa v týchto končinách neukázali.

NÁŠ TIP  

Pred návštevou samotného Uhroveckého hradu odporúčame výletníkom nevynechať ani muzeálnu prehliadku rodného domu dvoch velikánov slovenských dejín. Ľudovít Štúra i Alexander Dubček sú rodákmi z blízkej obce Uhrovec. Za vzhliadnutie stojí tiež Hradná jaskyňa, Čerešňová jaskyňa i neďaleký Jankov vŕšok s pamätníkom SNP.