Od smrti najznámejšieho majiteľa Trenčianskeho hradu uplynie v marci už 700 rokov. V roku 2021 sa podujatia v niekdajšom sídle Matúša Čáka budú niesť v znamení tohto výročia. Na hrade a v jeho okolí však v uplynulých mesiacoch nechystali žiadne oslavy, stále tam prebieha niekoľko výskumov. Návštevníci sa teda môžu tešiť na viacero noviniek.

Keltské pohrebisko

Archeológovia našli v trenčianskom lesoparku Brezina keltské pohrebisko staré približne 2 200 rokov, spadá do mladšej doby železnej. Do rúk sa im dostalo množstvo fragmentov keramiky, skla či drobných kostičiek, ktoré naši predkovia hádzali na takzvané žiarovisko.

„Objavili sme ho počas rekonštrukcie cesty, ktorá bude viesť k hradu. Narazili sme na anomáliu, ktorou bola táto priekopa, a tak sme narazili aj na obetisko,“ približuje nálezisko vedúci výskumu z Trenčianskeho múzea Juraj Malec. Samotné obetisko malo pre Keltov náboženský význam. Pre múzejníkov sú najvzácnejšie kovové predmety, šperky, z keramiky sa tešia dvom plastikám v tvare ľudských hlavičiek. Časť nálezov by chcelo Trenčianske múzeum v priebehu budúceho roka aj vystaviť a priblížiť širokej verejnosti.

Trebuchet z dielne študentov

Trenčiansky hrad má novú atrakciu. Laická verejnosť ho asi bude volať katapult, ide však o trebuchet (čítaj trebušé). Drevený kolos vznikol pod rukami študentov Strednej odbornej školy v Považskej Bystrici. Budúci stolári vyrobili repliku historickej obliehacej zbrane, ktorú používali v stredoveku naprieč Uhorskom.

„Rameno sa vymrští a vystrelí projektil, ktorého úlohou bolo ničiť. Ako projektily sa používali kamenné gule, neopracované kamene a existujú záznamy, že sa používali aj mŕtve zvieratá, hlavy ľudských nepriateľov, ale aj exkrementy,“ priblížil princíp trebuchetu Tomáš Michalík z Trenčianskeho múzea. „Najviac sme boli zvedaví, či vystrelí. A musím priznať, ani raz sme nič nemuseli prerábať a skúšobný výstrel vyšiel,“ chválil svojich zverencov majster odbornej výchovy Roman Suchár.

Spolu so študentmi prišiel šesťmetrový trebuchet odprevadiť k južnému opevneniu hradu Matúša Čáka. Tam ho odteraz návštevníci môžu obdivovať, a ak budete mať šťastie, príležitostne ho uvidíte aj v „pracovnom nasadení“, keď sa z neho bude strieľať.

Georadar skenoval hrad

V čase, keď sa návštevníci kvôli aktuálnej situácii nemohli na Trenčiansky hrad dostať, „prechodil“ hrad georadar. Vedenie múzea ním chcelo zistiť archeologický potenciál hradu. Dvojkolesový skener prešiel dolné nádvorie, ilešháziovské objekty a priestor Panskej kaplnky. „Touto nedeštruktívnou metódou chceme nájsť prípadné nové múry, pivnice či iné objekty,“ predstavuje plány Trenčianskeho múzea jeho riaditeľ Peter Martinisko.

Operátor georadaru Miroslav Terray opisuje ich prácu ako akýsi predvoj, ktorý archeológiu efektívne smeruje na konkrétne miesto. Tam sa potom môže kopať. „Od nás dostanú vstupné informácie, mapy a zvyšok vyhodnotia archeológovia. Georadar robí vertikálne snímky, následne ich v počítači spoja a vytvorí sa plošná mapa, my tomu hovoríme časový snímok toho, čo je pod nami.“

Priestor dolného nádvoria dnes slúži na zhromažďovanie turistov, predstavenia či minitrhy. V minulosti tu však pravdepodobne boli hospodárske budovy, prípadne kováčske dielne. „Ťažko povedať, do akej miery mali tieto stavby kamenné základy, či vôbec išlo o kamenné alebo drevené stavby. A práve georadarový prieskum nám môže dať odpovede aj na tieto otázky,“ priblížil zámer Tomáš Michalík z Trenčianskeho múzea. Podľa starších archeologickým výskumov by sa napríklad v objekte Panskej kaplnky mala nachádzať krypta.

Cirkevné sobáše už aj na hrade

Svadbychtivé nevesty to v roku 2020 nemali ľahké. Namiesto radosti počúvali stresujúce informácie o odklade svadieb, o nebezpečenstve prenášania koronavírusu a podobne. Množstvo negatívnych správ im teraz Trenčiansky hrad vynahradí jednou pozitívnou.

Na hrade Matúša Čáka sa môžu po civilných konať už aj cirkevné sobáše. Koncom septembra 2020 totiž predstavitelia troch cirkví požehnali kríž v Panskej kaplnke. „Samotná kaplnka vysvätená nie je. Umiestnením kríža ide o zviditeľnenie priestoru, ktorý bol v minulosti gotickou kaplnkou, miestom modlitieb, prosieb a ďakovania Bohu,“ hovorí sprievodca Ján Žovinec, ktorý prišiel s nápadom vrátiť kaplnke jej pôvodný účel. Ešte donedávna tu totiž boli koterce pre psy.

foto: Stanislav Hladký