Žil tu pustovník sv. Andrej-Svorad a neskôr aj jeho žiak sv. Beňadik. Toto miesto rád navštevoval aj Matúš Čák. Duch skalky oslovuje umelcov aj bežných návštevníkov, ktorí tu nachádzajú ticho a pokoj, také potrebné v dnešnom zhone. Najstaršie pútnické miesto na Slovensku je vskutku zaujímavou turistickou atrakciou.

Rozprávanie o Skalke začíname so sprievodkyňou Katarínou Darvašovou na prelome 10. a 11. storočia. Vtedy tu žili svätí Andrej-Svorad a Beňadik. „Sú to prví svätci na našom území, ktorých svätorečenie máme zdokumentované. Zaujímavé je, že svätorečení boli so Štefanom (prvým uhorským kráľom) a jeho synom Imrichom. V rovnakom čase sa tak svätými stali dvaja panovníci a dvaja pustovníci.“ Na Skalke stojí jedinečná kaplnka s vchodom priamo z jaskyne. Dokonca samotná jaskyňa je najstaršou na Slovensku, o ktorej máme písomnú zmienku datovanú do 14. storočia. „Kaplnka s vchodom z jaskyne je slovenským unikátom a na svete je len veľmi málo takýchto miest. Do jaskyne pritom vchádzate cez gotický portál, ktorý je darom Matúša Čáka a lemuje jej vstup už 700 rokov. Dejiny ho síce opisujú ako tvrdého vojaka žijúceho v rozpore s katolíckou cirkvou, ale Skalku mal rád.“

Skalka je miesto, kam nechodia len veriaci a turisti. Niektorí sem prichádzajú aj viackrát do roka. „Mnohí si prídu len posedieť a popremýšľať,“ vysvetľuje sprievodkyňa. „Aj v kronike nám jeden z návštevníkov nechal odkaz: ,Síce som neveriaci, ale chodím na Skalku rád. Nachádzam pokoj, oddýchnem si a dobijem energiu.‘ Iní sa zastavia cestou z práce, napríklad pán z Oravy, ktorý pracuje v Bratislave a na Skalku mu auto akoby samo odbočilo. ,Je to miesto premodlené – tristo rokov tu bolo benediktínske opátstvo, viac ako sto rokov tu boli jezuiti a štyristo rokov sa na tomto mieste modlilo.‘ Má v sebe niečo, čomu dnes hovoríme genius loci,“ dodáva Katarína Darvašová.

Už pätnásť rokov sa tu umelci stretávajú na sympóziu ORA ET ARS – MODLI SA A TVOR. V atmosfére pokoja vznikajú nové sochy, maľby, literárne aj iné diela s tematikou Skalky. Verejnosti ich predstavujú počas každoročnej vernisáže v júli. V tom istom mesiaci sa na Skalke koná tradičná púť ako pripomienka sviatku sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika.

Začiatok prvého prázdninového mesiaca patrí priestor pod Skalkou katolíckej pútnickej konferencii „Nové svitanie“, počas ktorej na lúke pod Skalkou stanuje približne päťsto mladých ľudí a rodín. Koncom augusta sa tu upevňujú rodinné vzťahy na podujatí „Otec a syn“. „Výnimočným tohtoročným podujatím je Stretnutie mládeže T22. Do Trenčína aj na Skalku postupne prichádzajú tisíce mladých. Stretnutie je putovné, koná sa vždy v inom slovenskom meste v roku, keď nie sú pápežom organizované Svetové dni mládeže. Podujatie vyvrcholí práve na Skalke svätou omšou a niekoľkí účastníci sem zavítajú aj ako dobrovoľní brigádnici,“ približuje dlho očakávanú návštevu sprievodkyňa. Pri rozhovore o Skalke nás zaujali steny kaplnky uprostred jaskyne. Stojíme pred oltárom a na stenách sú „vysekané mapy“, ktoré archeológom pomohli rozpoznať originálnu, približne 400-ročnú výzdobu. „Pred plánovanou rekonštrukciou bol potrebný podrobnejší výskum. Vďaka nemu našli maľby z pôvodného kostolíka, ktoré tu zanechali jezuiti. Teraz nálezy spracovávajú odborníci a vytvárajú vizualizáciu a návrhy, čo ďalej.“ Súčasný stav Skalky síce potrebuje rekonštrukciu, ale ani zďaleka sa nedá porovnať so stavom, v akom ju našli po páde režimu po roku 1989. Dnes je to čisté, kultúrne, tiché a prívetivé prostredie, kam sa návštevníci radi vracajú. Návštevnosti pomohla aj nedávno vybudovaná cyklotrasa, ktorá vedie popod Skalku a kde sa dokonca nachádza turistické odpočívadlo. Turisti si obľúbili aj QR kódy, ktoré sú modernou alternatívou turistických pečiatok. Vďaka nim si môžu vypočuť online nahrávku, ktorá im priblíži históriu a zaujímavosti o najstaršom slovenskom pútnickom mieste.