Vo valašskom klobúku

Pred mnohými rokmi, ešte na začiatku 19. storočia, stála na kopci Tlstá hora rozhľadňa. Neslúžila turistom len na opájanie sa okolitou krásou, lež i  na účely vojenské a geodetické. Bola nezlomná a zastávala svoju funkciu statočne. Prežila dve svetové vojny. Zanechala po sebe príbeh. Príbeh, ktorý sa vryl do pamäte dohňanským rodákom a prenášal sa z pokolenia na pokolenie. Dnes na Tlstej hore stojí nová rozhľadňa. Neplní vojnovú funkciu, rozdáva radosť a pohodu. Radosť z krás Púchovskej doliny, pohodu vyvierajúcu z valašskej duše. Ako v náruči mocného valacha, tak vo valašskom klobúku rozhľadne, pocítite závrat a vzrušenie.

O ROZHĽADNI

Na vrchole Tlstej hory, nad obcou Dohňany, stojí unikátna drevená vyhliadková veža, zvaná „Rozhľadňa Púchovskej doliny“. Vznikla v rámci projektu „Rozhľadne Hornolidečska a Púchovskej doliny“. Rozhľadňa bola sprístupnená verejnosti 17. októbra 2009. Na jej zostrojenie bolo použitých približne 60 kubíkov dreva a 35 metrov kubických betónu. Hlavné piliere rozhľadne tvoria nosné zdvojené stĺpy. Sú zhotovené  z dreva smrekovca opadavého. Betónové základy veže sú v hĺbke troch metrov a ich rozmery sú 6,0 x 6,0 m. Rozhľadňa má tvar valašského klobúka. Smerom k vrcholu sa zužuje a je členená na šesť poschodí – vyhliadkových plošín. Autorom projektu tejto originálnej 21,5 metrov vysokej veže je Antonín Závada z Valašského Meziříčí . Pri pohľade na rozhľadňu sa pred ním skláňame a skladáme klobúk, možno i ten valašský. Jeho výtvor je naozaj pôsobivý a jedinečný.O nič menej pôsobivý nie je výhľad z rozhľadne. Je kruhový a ten najúchvatnejší sa vám naskytne z najvyššieho podlažia. Dominujú v ňom blízke bielokarpatské bralá Lednica a Vršatec. V ďalších panorámach kraľujú Javorníky, Kysucké vrchy, Malá Fatra so svojou Vrátnou i Kriváňom, Martinskými hoľami i Kľakom. Prekrásny je pohľad na Strážovské vrchy s majestátnym Strážovom, Súľovské vrchy s Veľkým Manínom. Vidno i mesto Púchov, dedinku Dohňany a z druhej strany v hlbokej doline čupiacu sa obec Zubák.Ako prístupovú cestu k rozhľadni môžete použiť náučný chodník „Tri skaly“, rozhľadňa je jeho štvrtou zastávkou. Kratšia cesta vedie od otoče a zároveň autobusovej zastávky v obecnej časti Lazy. Do sedielka na hrebeni Tlstej hory sa dostanete za ¾ hodiny. Po ľavej strane zbadáte rozhľadňu, ku ktorej prídete za 3 minúty.

PRÍBEHY TROCH SKÁL

Náučný chodník „Tri skaly“ vedie tromi skalnými útvarmi. Každý z nich má svoj príbeh.Príbeh prvej skaly, „Lazovskej“, hovorí o tom, že bol na nej kedysi dávno postavený malý kamenný hrádok. Jeho majiteľ, pán rytier Očkaj, nemal dostatok poddaných, ktorí by mu obrábali polia. Vybral sa do Valachie a Rusínska a prehovoril veľa pastierskych rodín, aby išli s ním a usadili sa na jeho panstve. Pán z Lednice sa neskôr pýtal suseda, rytiera Očkaja: „Odkiaľ si ich toľkých dohnal?“ odvtedy sa už nehovorilo „U Očkajov“, ale „U dohnaných“. No a podľa toho vzniklo pomenovanie obce Dohňany.Príbeh druhej skaly, „Čertovej“, rozpráva o čertoch, ktorí sa v dávnych časoch na skale stretávali, aby si pekelne divoko zatancovali. V tvrdom kameni skaly zostali po ich kopytách hlboké stopy a ani v najväčších suchách v tých diabolských odtlačkoch nevysychá voda.Príbeh tretej skaly, „Viesky“, je najstarší. Tvrdí, že jej vápencové skaly sú staré 115 až 136 miliónov rokov. Dôkazom toho sú skameneliny, ktoré sa tu dajú nájsť. Ich vek je takmer 125 miliónov rokov.

ZAUJÍMAVOSTI OKOLIA

DOHŇANY

Obec leží na styku Javorníkov a Bielych Karpát v doline Bielej vody. Pri jej návšteve môžete obdivovať národnú kultúrnu pamiatku – neorománsky kostol sv. Cyrila a Metoda, pamätnú izbu či Dom kultúrnych tradícií v Dohňanoch. V časti obce „Zbora“ je možné vidieť chránené „zborovské lipy“. Sú tri a tá najstaršia z nich má približne 330 rokov.

DUJKOV MLYN V DOHŇANOCH

Dujkov mlyn bol postavený v roku 1936. Fungoval na elektrický pohon, pričom elektrickú energiu vyrábali Francisciho turbíny. Vybavenie mlynu je dobre zachované. Stavba a technológia mlynu sú pôvodné. Jeho súčasťou je remeselný dvor poskytujúci priestor k ukážkam tradičných remesiel.