Rubrika magazínu Trenčín región - "Na konci kraja" 

Tentoraz sme s našou rubrikou spojili príjemné s užitočným. Turá Lúka je mestská časť Myjavy, ale svojou históriou a kultúrnym dedičstvom si napriek blízkosti okresného mesta zachováva dedinský ráz. Len na skok od Myjavy, v tesnom dotyku s ruchom mestského života, prichádzame do Turej Lúky, kde nás vítajú tradičné dožinkové slávnosti, ktoré pripravuje Centrum tradičnej kultúry. Jej uličkami sa presúvajú rodiny s deťmi, mladí i starší, ktorí si prišli vychutnať dedičstvo starých otcov a mám a poďakovať sa za tohtoročnú úrodu. Navôkol počuť nárečia z viacerých kútov Slovenska. „Nie, tobogany tu nebudú,“ odpovedá otec synčekovi tradičnou trnafčinou“ na otázku, či tu zažije aj také dobrodružstvo. Následne mu vysvetľuje, čo sú dožinky a čo takéto podujatie znamená. To je jedno z dôležitých posolstiev dožiniek v Turej Lúke – odovzdávať tradície mladšej generácii. Blížime sa k oddychovému areálu Padelky, kde sa snúbi minulosť so súčasnosťou. V diaľke počuť tóny Dychovej hudby Myjavci. Prechádzame okolo dreveného kolotoča pre tých najmenších, ktorí sa s rodičmi pristavujú aj pri domácich zvieratkách – zajace, kačice, húsky, ovečky. Pre deti bolo v areáli pripravené tradičné detské ihrisko, minifarma i lesná pedagogika. Nechýbala ani výstava poľnohospodárskych strojov.

Medzitým sa nad betónovou plochou, kde poľovníci z PZ Turá Lúka pripravujú tunajšiu špecialitku – pečenú divinu, pripravujú ukážky tradičných poľných prác – žatvy a mlatby v podaní členov Folklórnej skupiny Kýčer z Turej Lúky a Folklórneho súboru Kopa z Myjavy nazvané Kosí Jano, mláti Palo. 

Medzi mladými je o kosbu veľký záujem, hoci počasie domácich trochu vytrápilo a obilie bolo uľahnuté. To odrádza od súťaže tých starších. Mladí kosci oblečení v tradičných kopaničiarskych krojoch a dievčence s košíkmi plnými dobrôt vyťahujú jednu trefnú vetu za druhou. V debate pri starej mláťačke jeden vysloví vetu: „Niekto to musel manažovať a niekto musel piť.“ A už sa vyťahuje povestná myjavská slivovica. Nuž, aké by to boli dožinky bez tejto typickej prvej pomoci?

A ako prebieha súťaž? Kosí sa v priebehu jednej minúty, krokomerom sa odmeria dĺžka a ženy môžu pridať ešte päť bodov založením na stienku. Teraz to bude slabé, lebo je to uľahnuté. Je však prihlásených veľa detí. Ide o zábavu,“ prezrádza Štefan Duga, jeden z organizátorov, ktorý si poctivo zapisuje mená všetkých súťažiacich. Kosenie sa v Turej Lúke prenáša z generácie na generáciu. „Vždy sa pokosilo na stienku, ženy to poukladali na špagát, spravili sa snopky, odviezli sa k mláťačke a už sa mlátilo,“ pokračuje a dopĺňa tradičné porekadlo: „Kosa tupá, baba hluchá, do roboty chuť žiadna, ale kosec kosí, len tak šuchá.“ Pre návštevníkov je pripravená aj školička spevu a tanca nazvaná De sme žali, tu sme žali. V Padelkoch ešte pod názvom Na poli vrtkí a v tanci hybkí vystúpia Detský folklórny súbor Kopaničiarik zo ZUŠ Myjava a Folklórny súbor Kopaničiar.

To už sa vraciame späť do obce, kde sa v areáli Gazdovského dvora začína Koštovka páleného v réžii Občianskeho združenia Matejovec. Viacero stánkov v jeho okolí ponúka vychýrené kopaničiarske špeciality, najmä dobroty zo sliviek, ktorých je tento rok požehnane. Nechýbajú košikári a muži si môžu kúpiť tradičnú bielu košeľu s modrým vzorom.

Popoludní už folkloristi pripravujú dožinkové vence, aby s nimi prešli Turou Lúkou. V Gazdovskom dvore ich odovzdali gazdovi, ktorý koscom za odmenu vystrojil tradičné pohostenie – oldomáš so zábavou a s tanečnými hrami. Míňame jeden z unikátov Turej Lúky – evanjelický kostol, jednoloďovú klasicistickú stavbu s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z rokov 1792 – 1793. V interiéri sa nachádza plochý strop a korýtková klenba. Empora je murovaná, trojramenná. Oltár v štýle luiséz s centrálnym obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade a bočnými sochami apoštolov Petra a Pavla pochádza z konca 18. storočia. Pri kostole stojí murovaná zvonica s ihlancovou helmicou. Nemožno sa nepristaviť pri ďalšom lákadle, rodnom dome Dušana Jurkoviča, azda najslávnejšieho rodáka z Turej Lúky, architekta, ktorý sa podpísal pod výstavbu Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle a ktorého rukopis niesla i lanová dráha z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít. Peši narazíme aj na rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého. Jednoloďová renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1610 prešla obnovou v roku 2010. Nachádza sa tu aj murovaný organový chór.

Najnavštevovanejším miestom aj mimo dožinkov je v Turej Lúke bezpochyby spomínaný Gazdovský dvor. Ide o typickú kopaničiarsku usadlosť z konca 19. storočia. V zrekonštruovanom objekte si môžu návštevníci vychutnať tradičný spôsob života a bývania v myjavskom regióne. Privítajú vás gazda s gazdinou a ponúknu vás domácim bylinkovým čajom alebo chlebom s masťou. Inventár je autentický a pochádza z darov obyvateľov Myjavy, Turej Lúky, Starej Myjavy, Brestovca, Rudníka, Vrboviec a iných kopaničiarskych obcí. Aj takto sa snažia zachovať kus života našich predkov. Okrem dožinkov tu môžete zažiť kopaničiarsku svadbu, fašiangy, zabíjačku, šibačky, dupanie humna, vyskúšať si varenie slivkového lekváru, pripraviť slivkové gule alebo si obliecť tradičný myjavský kroj.

Zastavujeme sa pri kamennom pomníku Turolúckej vzbury pri ceste Myjava – Senica, na plochom výbežku nad riekou Myjavou, na mieste popravy miestnych evanjelických vzbúrencov. Domácich však niekoľkokrát preskúšala aj rieka Myjava. V roku 2010 mesto Myjava dokončilo polder so stálou vodnou hladinou na Svacenickom járku. Aj vďaka blízkej cyklotrase si získal obľubu u turistov i verejnosti ako miesto na oddych. Vysadilo sa vyše 50-tisíc kusov nových drevín, rozšírilo sa koryto rieky, spevnili brehy, aby voda miestnych už nikdy neprekvapila. Ak však jedného dňa navštívite Turú Lúku vy, určite vás prekvapí. Ale v dobrom. A to nielen počas dožinkových slávností. Turá Lúka má totiž nádych kopaníc, doslovne je to srdce tradícií, ktoré sa oplatí navštíviť.

Zdroj: Magazín Trenčín región

Foto: Radovan Stoklasa