Barok aj pravek v jednom

Do regiónu horná Nitra v Trenčianskom kraji zasahujú okresy Prievidza a Partizánske. Osou územia, ktoré je súčasťou Západných Karpát, je rieka Nitra. V rámci pohoria je región ohraničený Strážovskými vrchmi na západe a severozápade, pohorím Vtáčnik na juhu a Tríbečom na juhozápade.  Centrom hornej Nitry je Prievidza s necelými 50-tisíc obyvateľmi. Doslova na krok sú Bojnice, známe stredisko cestovného ruchu, Handlová i Nováky.

Z doby ľadovej na zámok. Až stopy doby ľadovej majú mokrade v Tmavej doline a v doline Peklo pri Kľačne. Región je historicky známy hlavne architektúrou. Bohatý rod Pálffyovcov sa zaslúžil nielen o Bojnický zámok, ale aj o výstavbu komplexu barokového kostola piaristov v Prievidzi. Je tu množstvo pamiatok z obdobia baroka i renesancie. Nájdete tú známe kúrie či zemianske usadlosti.  Z novodobej histórie sme poznali tento región ako stredisko baníckeho priemyslu či obuvníctva.

Kopce, doliny, mokrade. Región oplýva prírodnými zvláštnosťami a bohatstvom fauny aj flóry. Na území hornej Nitry je viacero chránených území. Nechýba ani jaskyňa - najznámejšou národnou prírodnou pamiatkou je Prepoštská. Povestné sú tunajšie lesy bohaté na lovnú zver. Pánom lesa je tu medveď hnedý. Z tunajších kopcov a dolín je asi najznámejším rodákom šľachtic Ján Pálfi, župný hodnostár, mecén, zberateľ umeleckých predmetov.

Od praveku až k partizánom. Pozývať do Bojníc na zámok je zbytočné. Sledovať podujatia, ktoré ho ešte zatraktívnia, sa však určite oplatí. Inak sa však Bojnice považujú aj za klenot pravekých dejín, najvzácnejšiu lokalitu sídla neandertálskeho pračloveka na území Slovenska. Známym centrom obuvníckeho priemyslu je Partizánske, alebo Baťovany, nazvané po slávnom Tomášovi Baťovi. V meste je aj hvezdáreň a celý región zdobia protifašistický odboj a partizánske boje počas SNP.

Lipa kráľa Mateja. Horná Nitra je známa aj vďaka skvostnej lipe v parku Bojnického zámku – Lipe kráľa Mateja. Má viac ako 700 rokov.  Na jej „objatie“ pri pni by ste potrebovali ruky dlhé 12,5 m. Podľa historickej povesti ju zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel Ondrej III., posledný kráľ z rodu Arpádovcov.