Na hradoch, podzámkoch, v cele

Okolie Trenčína spolu s centrom kraja leží v Trenčianskej kotline, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh. Z východu kotlinu ohraničuje Považský Inovec a Strážovské vrchy, na západe výbežky Bielych Karpát. Trenčín s takmer 56-tisíc obyvateľmi je strediskom kraja.  Vďaka svojej polohe je významným uzlom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu, na dosah má okresné mestá Ilava či „textilné“ Bánovce nad Bebravou.

Rimania na skale. Územie kraja i tejto oblasti poznačili mnohé historické etapy. Prešli tadiaľ rímske légie, pamätá si vpády Tatárov aj vládu „Pána Váhu a Tatier“ – Matúša Čáka Trenčianskeho. Odrazom jedinečného kultúrneho dedičstva sú zachovalé majestátne stavby na historických miestach, staré kostoly či kaštiele. Hornatý skalnatý terén bol výborným miestom pre budovanie strategicky dôležitých vyvýšenín s výborným výhľadom do okolia. Zachovaný Trenčiansky hrad nad nimi tróni.

Voda živá. Okrem pohorí a skál je okolie Trenčína mimoriadne bohaté na termálne a minerálne pramene. Najvýznamnejšie sú staré kúpele Trenčianske Teplice, ktoré do 19. storočia patrili majiteľom Trenčianskeho hradu. Najmä v Bielych Karpatoch vyvierajú spod zeme kyselky, prírodné vody, ku ktorým vedú turistické chodníky. V hustých lesoch Považského Inovca i Bielych Karpát možno nájsť množstvo poľovnej jelenej i srnčej zveri, diviakov, muflónov i danielov.

Na Pohodu aj na púť. Región žije kultúrou s množstvom podujatí, výstav či festivalov. Najznámejší je multikulti festival Pohoda, no priaznivcov majú aj Trenčianske folklórne slávnosti v Mníchovej Lehote alebo filmový festival v Trenčianskych Tepliciach. Známym pútnickým miestom je Skalka nad Váhom. Nad cestou z Trenčína do Nemšovej vidieť zďaleka barokový kostol s dvoma vežami na Novej Skalke. V trenčianskom okolí je slávnych rodákov a domov požehnane. Určite najznámejší je v Uhrovci – pochádza odtiaľ Ľudovít Štúr a Alexander Dubček. Aj Matúš Čák Trenčiansky, pán hradu, je rovno rodákom z Trenčína.

Väznica za 80 zlatých. Základ mesta Ilava - to bol kedysi gotický hrad, neskôr kláštor či koncentračný tábor. Ilavský hrad založil pravdepodobne rád templárov v 13. storočí. Najznámejšími majiteľmi hradu boli Ostrošičovci a Königseggovci. Tí v roku 1856 predali za 80 zlatých celý komplex budov Uhorskému štátu. Odvtedy je väznicou.