Oranžéria v dubnickom parku svojho času patrila medzi najväčšie v strednej Európe. Technicky dômyselné zariadenie slúžilo na pestovanie exotických plodov, na ktorých si pochutnávali kúpeľní hostia aj cisársky dvor vo Viedni. Dnes jeho existenciu dokladajú už len fotografie a archívne záznamy. V Dubnickom múzeu sa rozhodli časť slávnej minulosti oživiť. Opätovne sa začali venovať práve pestovaniu exotických rastlín.

Voňavé a chutné ananásy, šťavnaté pomaranče či citróny - skladba plodov v dubnickej oranžérii bola mimoriadne pestrá. Unikátne zariadenie vzniklo v roku 1733 a fungovalo takmer do polovice 20. storočia. „Bola to celodrevená konštrukcia so sklenenými výplňami, ktoré bolo možné vybrať. Zároveň sa v lete dala celá strecha otvoriť, takže rastliny mohli byť zasadené priamo v zemi. Vďaka tomu sa podarilo vypestovať pevné a zdravé kmene,“ priblížila riaditeľka Dubnického múzea Monika Schwandtnerová s tým, že oranžéria fungovala aj v zime – vďaka kanálovému kúreniu a dvojici kachieľ.

Čo presne sa kedysi pestovalo pri dubnickom kaštieli, prezrádza zachovaný zoznam rastlín. Podľa neho dnes v múzeu postupujú a snažia sa zohnať dostupné odrody na trhu. Pestujú ich ako izbové rastliny, ktoré po posledných mrazoch vynášajú von. „Rastliny, ktoré máme, sú živým doplnkom k expozícii o zaniknutej dubnickej oranžérii. Začali sme tradične citrónovníkom a figovníkom, keďže v listinách sú spomínané najčastejšie. Zo zvedavosti sme chceli zistiť, či je v našich podmienkach reálne vypestovať citrusový plod,“ povedal výstavný technik múzea Juraj Jaroš, ktorý sa zároveň o plodiny stará.

Rastlinám sa v kaštieli darí. Súčasťou prvej bohatej úrody bol nadrozmerný cedrát či tvarovo nezvyčajný plod citrónovníka, ktorý sa volá Budhova ruka. V múzeu môžu návštevníci exotické plody ochutnať počas vernisáží. „Tým, že plod sám odpadne, tak je plne zrelý a má intenzívnu chuť aj vôňu,“ dodal Juraj Jaroš s tým, že počet rastlín by chceli v budúcnosti ešte rozšíriť.