Štveráme sa k Vršatským bradlám. Pešo byto bola úplná romantika, ale jazda na štyroch kolesách má tiež svoje čaro. Okrem pohodlia ponúka panoramatický výhľad. Z jednej strany majestátny Vršatec – zrúcanina hradu, čo veľa pamätá. Oproti nemu dedinka Vršatské Podhradie rozprestierajúca sa v doline. V strede sa kľukatí cesta nahor. Keď sme pred desiatimi minútami odbočili z diaľnice, netušili sme, že koniec sveta je tak blízko. Dosiahli sme horizont medzi dvoma bradlami. Púšťame sa po asfaltke, ešte asi tristo metrov, parkovisko a bodka. Lenže toto vôbec nie je koniec sveta, skôr to vyzerá na jeden z divov sveta.

Asi treba použiť slová klasika – často nevieme, čo doma máme. V tomto prípade sa na jednej kope stretli panenská horská príroda Bielych Karpát, údolie ako z rozprávky, výhľad zaliaty slnkom, farby jari, sviatočný vzduch a v strede elegantný horský rezort, oficiálne hotel Jason so štyrmi hviezdami a so sloganom – stvorený pre oddych. Názov však nedostal podľa legendárnej filmovej hviezdy Jasona Stathama. „Na jeho návštevu stále čakáme... Náš hotelový komplex je pomenovaný po jasoňovi červenookom, vzácnom druhu motýľa, pre ktorý v prírode platí, že nenájdete dva vizuálne rovnaké jedince. A takíto jedineční chceme byť kvalitou služieb aj my,“ privíta nás riaditeľ hotela Boris Repák. Hneď pripomína, že tento hotel zdobí okrem príjemného ubytovania a kvalitných wellness služieb aj reštaurácia.

„Sme dcérskou spoločnosťou Agrofarmy Červený Kameň, máme vlastnú výrobu mliečnych výrobkov – syry, mlieko, jogurty, všetko je naše. Je to obrovská výhoda, pretože pracujeme s kvalitnými domácimi surovinami. Najväčší klenot, ktorým sa môžeme pochváliť, je syr parmezánového typu Vršatec. Je to takzvaný slovenský parmezán, ktorému prispôsobujeme aj jedálny lístok,“ dodáva direktor.

Vráťme sa o vari osem rokov, keď bol tento magazín ešte len v plienkach. Jedna z prvých reportážnych ciest po Trenčianskom kraji paradoxne viedla do susednej doliny – do Červeného Kameňa. Jej súčasťou bola aj návšteva vychýrenej agrofarmy, dokonca sme si jej majiteľa Františka Mišúna zvečnili s obrovským „bochníkom“ slovenského parmezánu v rukách. Jeho snom bolo, aby všetko, čo sa v tomto kraji urodí, sa tu aj spracovalo a spotrebovalo. Aby ľudia boli hrdí na to, že im predkovia zanechali úžasné salašnícke dedičstvo a aby s ním patrične naložili. Najstaršia bryndziareň v Pruskom sa totiž datuje už od roku 1683. Mimochodom, bola prvá v strednej Európe, čo potvrdzuje zápis v Urbári hradného panstva Vršatec z 1. januára 1683, ktorý spracovali Richard Marsina a Michal Košík v knihe Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v 2. polovici 17. storočia. František Mišún si ďalej želal, aby tu vyrástlo ubytovacie zariadenie, ktoré bude mať cveng, kde ľudia budú radi tráviť čas, kde budú ľudia z regiónu radi pracovať. Podarilo sa to. František Mišún medzi nami už nie je, ale zhora sa isto teší, ako v jeho misii úspešne pokračujú jeho synovia Daniel a Pavol. Ale späť do slnečnej reštaurácie s kapacitou 80 miest, kde sa už podáva hlavné menu. Predstavuje ozajstný kulinársky zážitok, v ktorom sa snúbi výnimočná chuť, vôňa aj vzhľad jednotlivých pokrmov. Klobúk dolu, pán šéfkuchár.

„Inšpirujeme sa talianskou kuchyňou, ale pripravujeme ju na slovenský spôsob. Spracúvame vlastné mäso, konkrétne divinu, a postupne plánujeme doplniť hovädzie, bravčové, aby bola kuchyňa pestrá a prevádzka čo najviac sebestačná. Sezónnu ponuku obmieňame mesačne. Momentálne je obdobie medvedieho cesnaku a hlavný jedálny lístok meníme štyrikrát do roka,“ vysvetľuje šéfkuchár. Súčasťou ponuky je aj vínna karta pozostávajúca najmä zo slovenských vín. A najpredávanejšie jedlo? Žeby bryndzové halušky? Veru tak! Hotelový komplex nedávno otvoril druhú prevádzku s názvom Sedlo Panorama, ktorá sa od „hlavnej“ reštaurácie trochu líši. Keďže je hotel zasadený do atraktívnej lokality, väčšinu návštevníkov tvoria turisti alebo cyklisti. „Rozhodli sme sa vytvoriť niečo pohodlnejšie, cenovo dostupnejšie, ale stále kvalitné. Pripravujeme tu tradičné jedlá, ako napríklad bryndzové halušky, vyprážaný syr, burger z trhaného divinového mäsa, chlieb s divinovou masťou a k tomu studené čapované pivo alebo domáce buchty ako od starej mamy,“ dopĺňa riaditeľ.

Hotel si precízne buduje klientelu, v plnej kapacite ubytuje do 100 hostí, ktorí si okrem kvalitného jedla pochvaľujú pestrosť a atmosféru wellness so štyrmi druhmi sáun, ochladzovacími kaďami, veľkým plaveckým bazénom a terasou s panoramatickým výhľadom. Od jari do jesene je v reštauračnom zázemí tradične plno, pretože rezort je vďačnou turistickou zastávkou – či už ide o najvyšší vrch Chmeľová, zrúcaninu hradu Vršatec, alebo susedné hrady Beckov, Lednice, Trenčín. Všade je to na skok. V budúcnosti majú v pláne vybudovať mini zoo, konské stajne (uvažujú o zážitkových jazdách na kočoch), v blízkosti je aj poľovnícky revír. „Nie sme lacní, ale svoje ceny si vieme obhájiť, lebo kvalita niečo stojí a my svoju prácu robíme dobre,“ argumentuje Boris Repák. 

Jason nie je len druh motýľa, ale aj grécke krstné meno. Jeho nositelia vraj majú výborné komunikačné aj liečiteľské schopnosti. Ľuďom, ktorí dnes spravujú útulný a vkusný rezort pod zrúcaninou Vršatca, sa podarilo nájsť recept, ako v kraji kreatívne rozvíjať cestovný ruch. Keďže ide o partiu veľmi ambicióznu, čo tak prilákať do Jasona toho najslávnejšieho Jasona? Slovenská divina s pyré z medvedieho cesnaku by mu určite chutila.

Čo sme okoštovali?

•Predjedlo: marinovaný gazdovský syr z Agrofarmy Červený Kameň s olivami, kaparami a pečenými orechmi, domáci slaninový chlieb, pagáče s medvedím cesnakom

•Polievka: demikát – bryndzová polievka s raviolou

•Hlavné jedlo: divina s pyré z medvedieho cesnaku

Hodnotenie

Kvalita jedla: ★★★★★

Lokalita: ★★★★★

Prostredie: ★★★★★

Kreativita/nápad: ★★★★★

Obsluha: ★★★★★

Celkový dojem: 5/5 

Foto: R. Stoklasa

Text: N. Osvaldová, M. Petrík