Fotografi milujú pôvabné scenérie sakrálnej, fotogenickej kostolnej  zrúcaniny pri východe aj počas západu slnka. Magické okamihy zachytí objektív i poetická duša za jasného zimného a zasneženého dňa. No a mystickú atmosféru na tomto vzácnom mieste prináša hmlisté počasie.  

HISTÓRIA

Románsky kostolík s obranným múrom so vstupnou vežou, strieľňami a zvonicou postavili na okraji dnešnej obce Haluzice už v roku 1240. Najskôr goticky a neskôr aj renesančne ho prestavali. Opevňované kostoly v stredoveku boli často jedinou pevnou stavbou v okolí, a preto okrem ochrany pred lúpežníkmi a ozbrojenými vojskami plnili aj úlohu útočiska pred povodňami či búrkami. Bývali zhromaždiskami či miestom pre trhy. Haluzický kostol ukončil sakrálne obradné poslanie v roku 1810. Na začiatku 18. storočia z neho odviezli vzácnu neskorogotickú sochu Madony z konca 15. storočia. Dnes je uložená vo farskom kostole v Beckove a pravdepodobne je to jediná pamiatka z pôvodného interiéru. V stavebnej časti kostola, z ktorého sa zachovalo iba kamenné torzo, sa z času na čas konajú bohoslužby. V roku 2009 tu výnimočne usporiadali atraktívny koncert stredovekej hudby.

POVESŤ/LEGENDA/PERLIČKA

Historici sa sporia – o zrejme odvážne tvrdenie –, že haluzický kostol bol pôvodne hradiskom. A nielen preto, lebo podľa viacerých prameňov o tento opevnený kostolík prejavil záujem aj samotný pán Váhu a Tatier. Je známe, že v prípade jeho záujmu musela vyhliadnutá nehnuteľnosť prejsť čo najskôr do jeho správy. Dokument z roku 1299 uvádza, že haluzický hrad dobylo od Matúša Čáka naspäť kráľovské vojsko. Práve z tejto poznámky plynie nepotvrdená hradno-kostolná legenda.

NÁŠ TIP

Ak si turista zvolí v Bielych Karpatoch prechádzku po celej Bošáckej doline, obec Haluzice ležiaca bokom od hlavnej cesty je vhodným východiskom. K obci vedie vedľajšia cesta za Trenčianskymi Bohuslavicami. Ku kostolíku sa dá dostať aj poľnou cestou z obce Štvrtok. 
Za dobrého počasia je viditeľný hrad Beckov. Na kopci stojí i menšia rozhľadňa s ešte krajším výhľadom.

Na severnej strane sa tiahne asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická prierva. Toto chránené krajinné územie je zaujímavé aj tým, že potok svoju prácu ešte neskončil a trhlina sa stále prehlbuje. Ak sa návštevník rozhodne pokračovať malebnými kopanicami až do Novej Bošáce, malou odmenou za vytrvalosť môže byť aj liečivý kalíštek tunajšej slivovice.