vitajtev trenčianskom kraji

Objavujte všetky skryté poklady z rôznych kútov nášho kraja.

Trenčín

-0°C

slabé sneženie

Pod ochranou Strážovských vrchov

Mierime do Vrchteplej. K tejto dedine sa kľukatí jediná oficiálna cesta – od Kostolca. Užšia, ale upravená. Táto cesta má konečnú na malom námestíčku. Cez kopec do Súľova sa už autom nedostanete. Môžete vystúpiť a zvoliť si buď pešiu turistiku, bicykel, alebo v zimnom období asi najideálnejšie bežky. Sme na konci Trenčianskeho kraja, na hranici so Žilinským, v dedine s prezývkou horská, ktorá ponúka prekvapujúco veľa inšpirácií.

Pod ochranou Strážovských vrchov, priamo v ich srdci, si vo Vrchteplej nažíva zhruba 250 obyvateľov. Obec s nezvyčajným názvom, zato s krásnou atmosférou v lone prírody, len na skok od Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava a v centre Súľovských skál. Z jednej strany Trenčiansky, z druhej Žilinský kraj. Vo vzduchu cítiť vôňu dreva z tiahnuceho dymu z komínov klasických príbytkov. Ticho preruší len Manínsky potok, ktorý preteká obcou. Má dĺžku 11,3 km a je prítokom Váhu. Spoza jedného plota zas počuť zvuk motorovej píly. Sem-tam štebot vtáctva, kdesi začuť kohúta či štekot psov. Vrchteplú strážia hlavne mačky. Tých sme tu narátali zo dvadsať.

Na námestí pri obecnom úrade stojí drevená stavba. Ide o bývalú školu vybudovanú v roku 1929 a o 50 rokov neskôr tam bola otvorená pamätná izba SNP. V roku 1995 jej časť upravili na modlitebňu a v rovnakom roku aj vysvätili. Odvtedy sa tam slúžia bohoslužby evanjelickej cirkvi. Pekné, úhľadné miesto, v čase pohody (necovidu) aj často navštevované.

Partizánska dolina

V minulosti bola Vrchteplá významným miestom bojov Slovenského národného povstania. Pripomína to aj pomník týčiaci sa nad obcou, venovaný padlým partizánom. Lesy v okolí boli popretkávané partizánskymi chodníčkami. Aj mnohé domy v obci slúžili ako obydlia partizánov. Po nečakanej prestrelke v roku 1945 padli mnohí partizáni, ktorých pochovali práve na temene vŕšku Hôrka nad stredom obce.

Pamätník tvorí železobetónová doska – plošina pôdorysného rozmeru 11 m x 19,5 m s betónovým soklom na koncoch na kratších stranách, postavená naprieč vrcholu kopca. Doska konzolovito vybieha na obidve strany nad zvažujúci sa terén. Vydláždená je leštenou žulou. Z juhozápadnej strany vedie na dosku – plošinu hlavný vstup tvorený schodmi so štyrmi nástupnicami z betónu.

Z údolia obce vidieť dva oddelené štvrťkruhové pylóny z liateho železobetónu, ktorých výška je 10,5 m a sú horizontálne delené na päť dielov. V hornej časti medzi prvým a druhým dielom ich spája štylizovaná päťcípa hviezda z bieleho kovu. Na oboch pylónoch sú z vnútornej strany na štvrtých dieloch od vrchu liate plastiky. Na ľavom pylóne je plastika smútiacej matky nad mŕtvym synom a pod ňou bol v troch riadkoch citát Júliusa Fučíka: „Každý, kto verne žil budúcnosť a pre jej krásu padol, je postavou vytesanou z kameňa.“

Dnes je už zničený, rovnako aj zoznam známych a dvoch neznámych padlých bojovníkov v Povstaní. Každoročne sa tu 29. augusta konajú oslavy SNP, čím si miestni pripomínajú dôležitosť udalostí významne zapísaných v dejinách Vrchteplej. V skorší dátum, 30. apríla, vás domáci zase radi privítajú pri kladení vencov k Pamätníku SNP pri príležitosti oslobodenia Vrchteplej a pri obľúbenom stavaní mája.

V blízkosti hviezd

Koncom leta je Vrchteplá najideálnejšie miesto na pozorovanie meteorického roja Perzeidy. Práve okolie pamätníka sa v auguste mení na útočisko astronómov, ktorí tu od roku 1977 prichádzajú sledovať oblohu a padajúce hviezdy. V dobrom počasí môže za hodinu „spadnúť“ až päťdesiat Perzeíd. V čase najväčšej intenzity je možné pozorovať na oblohe až 100 meteorov za hodinu. Láka to profesionálov i amatérov.

„Na pozorovanie je to ideálne miesto. Je tu výhľad takmer tristošesťdesiat stupňov a veľmi malé svetelné znečistenie oblohy, vyhovujúca turbulencia. V tomto prípade je to výhoda nielen pre pozorovanie, ale aj fotografovanie objektov, o čo sa snažíme už niekoľko rokov. Fotíme aj iné objekty nočnej oblohy, pozorujeme prelety telekomunikačných družíc, pozorujeme prírodu,“ citujeme z viet Astronomického klubu z Plevníka-Drienového. Toto lákadlo nasmeruje do Vrchteplej každoročne v auguste desiatky až stovky pozorovateľov oblohy, ktorí rozložia stany a čakajú na úkaz, ktorý by mohli zvečniť.

Križovatka turistických ciest

Za námestíčkom sa obecné cesty rozdelia – vpravo a vľavo. Pred oboma je značenie slepá ulica. Ďalej sa dostanete už len po svojich alebo na bicykli. Cez Vrchteplú prechádza viacero atraktívnych ciest, ktoré môžete v lete či zime vyskúšať na vlastnej koži. Ak ste fanúšikom MTB biku, v Prečíne sa napojíte na Rajeckú cyklomagistrálu a cez Bodinú, Vrchteplú, Kostolec, Plevník-Drienové a Lávku sa dostanete do Mikšovej, kde sa pohodlne napojíte na Vážsku cyklomagistrálu.

Z Vrchteplej na opačnú stranu, za hranicu Trenčianskeho kraja, do Súľova sa dostanete dvoma cestami. Prvá vedie po asfalte a štrku a stúpaním ponad obec do sedla pod Havraniu skalu a zo sedla klesá cez lokalitu Čierny potok k štátnej ceste do Súľova-Hradnej.

Druhá po rovnakom povrchu smeruje do sedla pod vrchom Dubovec, z ktorého pokračuje do Súľova. „Na turistiku je to tu ako stvorené. Je tu neskutočný kľud. Hlavne v lete je to úžasné, huby, lesné plody alebo len tak vyvetrať si hlavu na čerstvom vzduchu. Som z Bratislavy a sem si chodím len na dva týždne oddýchnuť,“ povedala nám dobre naladená mladá pani, ktorú sme stretli na ceste do obce. „Cez Kopec ste v Súľove aj za polhodinku. Autom treba ísť dookola cez mesto a to je asi 20 kilometrov,“ potvrdil vari najzhovorčivejší človek z Vrchteplej.

V apríli sa tu koná jeden z najvýznamnejších turistických pochodov – Jilemnického 25-ka, ktorý láka stále viac návštevníkov a zúčastnených. Jún zase patrí cyklistom, populárny AUTHOR bikemaratón Súľovské skaly je v kalendári každého vyznávača cyklistiky.

Chalupy patria domácim

Počas všedného dňa, a najmä teraz počas pandémie, nestretnete v obci veľa ľudí. Dokonca aj nákupy museli miestni počas najprísnejších protipandemických opatrení vyriešiť vo vedľajšej dedine, v okresnom meste alebo doma len vo vybraných časoch. „Tu v hostinci sú malé miestne potraviny. Na väčší nákup musíte ísť do Považskej Teplej alebo do Považskej Bystrice,“ prezradila turistka, ktorá sa sem často vracia na svoju chalupu. „Väčšina domov je obývaných. Tu, pri vstupe do obce po pravej strane, ktoré vyzerajú rovnako, patria skôr domácim. Málokedy sa čosi objaví na predaj. Treba vystihnúť správny čas. V susednom Súľove, cez kopec, sú drahšie. Je to vychytenejšia lokalita,“ doplnila.

Čo viac dodať? Vrchteplá, ak ju navštívite v ktoromkoľvek ročnom období, má svoje čaro. Jej zákutia a pamiatky sú veľmi úhľadné, moderné a informáciami nabité turistické tabule vás dovedú, kam treba. Vyskúšajte návštevu Vrchteplej aj v lete. Nielen pre nezvyčajný názov a podujatia v bohatom kalendári. Nájdete tu pokoj v duši blízko hviezd. Veď vyskúšajte.


foto: Miroslav Konfál

Mohlo by vás zaujímať

Zámok Bojnice

HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského…

Trenčiansky hrad

HISTÓRIA. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne…