Naoko nenápadná dedina učupená v púchovskej doline. Pred obecným úradom pristála dodávka s ponukou sadeníc, stromkov, kvetov. Starosta Ján Behro stojí vo vchodových dverách do úradu, kde sa deje všetko podstatné. Akoby výpravca na železnici – mimochodom, odtiaľ ho sem pred desiatimi rokmi zavialo – nás naviguje buď mierne doprava, do sály kultúrneho domu, alebo úplne doprava. Do skromných kancelárií obecného úradu.

Starosta je vtipkár a maratónec

Prvý muž obce s necelými deväťsto obyvateľmi si prizval aj posilu. Prvého ponovembro vého starostu Valéra Ježovicu, ktorý bol vo funkcii len rok a pol, zato Lúky má v malíčku. „Aj preto, že som osobne prepisoval miestnu kroniku do elektronickej podoby a čo-to si za tie roky, čo Lúky prežili, ešte pamätám,“ zdôvodňuje svoju účasť v družnej debate. A skutočne, vo faktoch, číslach i súvislostiach bol naozaj doma. Ján Behro bol zasa doma v odbore amatérsky herec. V mladšom vydaní ste ho mohli vídať v Súdnej sieni, v Inkognite či po boku Joža Pročka. Ani dnes pri podstatne vážnejšej profesii na humor nezanevrel. Tu je dôkaz, že stále má zmysel pre recesiu: „V obci robíme množstvo akcií pre ľudí. A ja som ich aktívnou súčasťou, hoci sa to pri mojej postave a kondícii nezdá. Tak napríklad cyklistický pivný maratón, kde najprv makáme na bicykli, potom pri pive. Kým ostatní chlapi končili druhé kolo okolo celej dediny, ja som bol v polovici prvého. Lenže v druhej časti maratónu sa začala karta obracať. Z bicykla som na disciplínu päť pív zosadol s obrovskou stratou úplne posledný. Pevne som sa usadil, kopol som do seba hneď dve a čo nevidím! Ostatní sa už pri treťom akosi hompáľajú... O chvíľu začujem odvedľa na svoju adresu: veď on to ešte aj vyhrá! Napokon som skončil tretí. A zrodila sa myšlienka usporiadať súťaž tímov, kde chalani budú bicyklovať a ja piť pivo,“ uzatvára príhodu starosta Lúk.

Všetko podstatné o Lúkach

Odkiaľ vlastne pochádza toto pomenovanie? „Používajú sa dva názvy – prvý je Lúky pod Makytou a druhý, oficiálny názov, je Lúky. Tak to vydalo ministerstvo vnútra. Dlhé roky sa nesprávne používal názov Lúky pod Makytou, dokonca aj pečiatky tak boli vyrobené. Prečo? Neviem. Jediné logické vysvetlenie je, že kvôli železnici. Obcí s názvom Lúky je na Slovensku viacero a pre lepšiu identifikáciu napríklad na cestovnom lístku sa to pochopiť dá,“ rozmýšľa nahlas Valér Ježovica. A prečo práve Lúky? Odpoveď je v obecnom erbe. Kosec v popredí, ktorý má na starosti okolité lúky a pasienky. Pevnou súčasťou histórie obce aj celej púchovskej doliny sú trombity. Alebo aj kratšie či dlhšie trúby, píšťaly, rohy – hudobné nástroje na zvolávanie a dorozumievanie pri práci medzi kopcami. „V tom čase efektívne nahrádzali mobilné telefóny,“ ponára sa do debaty starosta. Zároveň dodáva, že v rámci zachovania histórie, zvykov a tradícií sa podaril husársky kúsok, keď tento nástroj v roku 2017 zapísali do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Iniciátorom myšlienky bol Igor Dundek z FS Javorník a ešte sa k nej vrátime v najbližšom vydaní nášho magazínu.

Morzeovka medzi ovcami

„Trombita je veľká bačovská trúba a patrí k symbolom púchovskej doliny. Jej poslanie a história sú spojené s vyháňaním oviec v Javorníkoch. Ide o signálny nástroj valachov, ktorým sa dorozumievali ako nejakou bačovskou morzeovkou,“ vysvetľuje lúčanský rodák Miroslav Štefánik. Spolu s manželkou je dlhoročným členom folklórnej skupiny Javorník a najmä srdcom trombitáš a heligonkár. Jeho mama Viera Štefániková pochádzala z Mestečka a dlhé roky bola členkou folklórnej skupiny. K folklóru tak pričuchol aj jej syn, ktorý od malička tancoval a spieval v súbore. Vtedy prišla túžba mať píšťalku. „Prvú mi kúpila mama. Nedalo sa však na nej hrať, tak som si ju spojazdnil. Pri píšťalkách som ostal a pridali sa k nim trombity. Ťažko povedať, kde majú korene. Keď sme vystupovali v Čičmanoch, prišla k nám mníška, ktorá sa vo Vatikáne dostala k podkladom ešte z čias starých Slovanov okolo rokov 600 – 700. Vtedy sa trombity používali pri bitkách, ale aj vo valašskej kultúre.“ Nech je, ako chce, trombita v púchovskej doline sa spája najmä s rodom Štefánikovcov. „Najprv to boli staré trúby po starých chlapoch – výrobcoch. Tie som zrekonštruoval, ale bolo ich treba viac, tak sme začali vyrábať nové. Spolu s Milanom Mičkalíkom z Vydrnej sme nimi zásobili folklórnu skupinu Javorník. Neskôr sa tomu začal venovať aj môj brat Ján.“

Hovorí sa, že trombita nie je trúba a naopak. „Malé krátke trúby sú ako hlásnický roh. Robili sa z rohoviny býkov a volov, ale aj z dreva. Potom boli pastierske trúby – pastiersky roh, valašská trúba, bačovská trúba, fujara, trombita alebo veľká trúba. Rozlišujeme ich podľa toho, či ich udržíme v ruke. Valašskú trúbu a pastierský roh v ruke udržíme. Ale čo treba položiť na zem, založiť do rásohy alebo dať na plece, tak to už je veľká trúba, bačovská trúba, fujara alebo trombita,“ vysvetľuje.

Do Prahy aj do Berlína

Ale naspäť do dediny. Zdobí ju tiež železnica. Je posledná prechodová so siedmimi koľajami pred hranicami s Českom a odvezie vás do Prahy aj do Berlína – do celého sveta. Samozrejme, nie priamo, ale s dvomi či tromi prestupmi. „Slávnostné otvorenie prebehlo 2. mája 1937 a zúčastnili sa na ňom vtedajší minister železníc Rudolf Bechyně aj slovenský krajinský prezident Jozef Országh. Pomenovaná je na počesť Milana Rastislava Štefánika. Momentálne je zrekonštruovaná a plne funkčná. Kedysi sa ľudia, ktorí chodili za prácou do Čiech z celej púchovskej doliny, dostali len na hranice a cez tunel museli ísť peši. Dnes je aj trasa Strelenka – Střelná premostená, a to vďaka spolupráci trenčianskeho župana a zlínskeho hejtmana či tlaku primátorky a starostov z tejto doliny. Denne tadiaľto prejde okolo dvadsať vlakových súprav,“ dopĺňa Valér Ježovica.

Neďaleko stanice leží židovský cintorín, jeden z najväčších v regióne. Vďaka súkromnej zbierke a podpore takisto prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Od začiatku 18. storočia až po holokaust patrila židovská obec v Lúkach k významným centrám židovského školstva a kultúry celej púchovskej doliny s presahom na Moravu. Priamo v obci fungovala židovská škola, mala päť tried a v čase najväčšieho rozmachu 135 žiakov. Na židovskom cintoríne pochovávali veriacich z celej doliny. Najstarší doložený náhrobok je z roku 1817 a posledný pohreb sa konal v roku 1941. Aktuálne je na cintoríne 473 náhrobných kameňov, všetky sú umiestené smerom na východ.

Domáce debaty a plné kontajnery

Lúky aktuálne nemajú krčmu a to je podľa starostu chyba. Ľudia sú doma, nesocializujú sa, nedebatujú, neodovzdávajú si informácie a sú izolovaní. Začalo to tou nešťastnou koronou. Zákazy, príkazy, obmedzenia – a výsledok? Kontajnery na sklo, ktorých majú v obci zo päť, kedysi bývali poloprázdne. A teraz? Každý mesiac sú všetky plné. A nie sú v nich len poháre od kompótov... „Polarizácia názorov bola, je aj bude. Buď sa veziete na hlavnej vlne, alebo plávate proti nej. Ako starosta musím nájsť spoločnú reč s každou stranou. V dedine by nemalo byť prvoradé politické tričko, tu treba v prvom rade dobre žiť a riešiť dedinské problémy. A najviac vyskakujú vždy takí, čo pre dedinu nepohli ani prstom,“ dopĺňa starostu jeho predchodca Ježovica.

Ľudia si podľa starostu Behra ťažšie zvykajú na novinky, zmeny. „Pred štyrmi rokmi sme otvárali zberný dvor. Dedina bola hore nohami, vo vzduchu viselo moje odvolanie. Ustáli sme to a dnes sú všetci spokojní. Aj miera separácie vzrástla, naučili sme sa pomáhať si. Alebo pred dvoma rokmi, keď sa menila lekárnička v obecnej lekárni. Opäť nastala revolúcia. Dnes je tam nová lekáreň a všetko funguje. Najnovšie chceme otvoriť lom, ktorý je zapísaný ako významné ložisko. To znamená, že sa z neho musí ťažiť, lebo je to povinnosť stanovená štátom. Lom pritom nie je nová téma, zdedil som ju po svojom predchodcovi. A zasa je tu nevôľa ľudí. Uvidíme, čo z toho bude. Stojím si za tým, že je to v záujme obce a môžu z toho vzniknúť pracovné príležitosti a ďalšie benefity.“

Škola aj lekár chýbajú

A teraz prichádzame k obecnej rubrike: máme, nemáme, chceme. V Lúkach je dobudovaná kanalizácia, posledná časť sa dokončuje. Nie je tu vodovod, ako prvé sa rieši projektová dokumentácia k nemu. Nenájdete tu ani základnú školu, len materskú. Zdravotné stredisko – to áno, ale len lekáreň a zubár. Všeobecného lekára sa obci nepodarilo udržať. Priestory na ordináciu sú, v ponuke pre lekára je aj obecný byt, len lekár chýba... Potraviny v obci majú, dokonca dvoje, krčmu nie. Nezamestnanosť? Takmer nulová, hlavne vďaka Continentalu. Nerobí len ten, kto nechce. V Lúkach nie je žiadna fabrika, len malé prevádzky s niekoľkými zamestnancami. Cezhraničná spolupráca? „Nadštandardná, hoci nemáme partnerskú obec na druhej strane hranice. Máme však priateľské vzťahy s miestnou časťou Zlína – s Loukama. Chceme riešiť projekt udržania kultúrnych tradícií, a preto hľadáme obec, s ktorou do toho pôjdeme. Plánujeme vytvoriť Centrum našej kultúry (trombity, kroje, artefakty...). A vzťahy medzi ľuďmi? Výborné. My to neberieme ako nejakú prihraničnú oblasť, sú tu zmiešané manželstvá, ľudia navzájom vychádzajú, so starostami sa stále stretávame, spolupracujeme. A ešte slovko k tej základnej škole. Na jednej strane som celkom rád, že tu škola nie je. Stačí, keď vidím tie obrovské náklady už len na škôlku... No na druhej strane tu máme 150 detí, ktoré musia dochádzať do Záriečia a niektoré aj do Lazov alebo do Púchova,“ uzatvára starosta. 

Plný lúčanský kalendár

Ak niekedy zavítate do Lúk, podľa obecného kalendára máte vždy o zábavu postarané. Svedčí o tom výpočet aktivít a podujatí, ktoré majú v regióne cveng. Posledná januárová sobota je už roky v znamení Stretnutia heligonkárov púchovskej doliny a blízkeho okolia. Nasledujú obecné fašiangy a obecný ples. Ako jeden z mála v regióne si vraj na seba zarobí. Hrá domáca kapela, ktorá nepýta veľa, a stanovený počet 160 ľudí pokryje náklady. O ples je ešte väčší záujem, ale potom sa podľa starostu zle tancuje, lebo ľudia si šliapu po topánkach.

V máji, presnejšie štvrtého, je v obci Predajná výstava kvetov. Keď sa konal prvý ročník, za víkend prišlo takmer 7000 návštevníkov. Ďalšie podujatia: turnaj v pingpongu MUDr. Vrbatského, Súťaž o železného hasiča, Súťaž vo varení guláša, Zlatá prilba – dlhoročná súťaž hasičských družstiev, Bartolomejský jarmok, Strašidelná noc pre deti, Letné kino pri verejnom priestranstve, zabíjačka, Mikulášsky večierok pre deti, lampiónový sprievod, Silvestrovský turnaj vo futbale, MDŽ v réžii starostu v spolupráci s Červeným krížom, podujatie pre dôchodcov pri príležitosti mesiaca úcty k starším, Hospodský pivný kvíz – raz za mesiac, Povianočné streľby vzduchoviek, Stavanie mája, Deň matiek... 

Nuda v Lúkach rozhodne nehrozí. Ak prídete na bicykli, vyskúšajte novú cyklotrasu na Horní Lideč. Ak sa sem prejdete peši, pozrite si Bartolomejský románsky kostol zo 16. storočia, kríž aj obriu lavičku nad obcou osvetlené solárnym svetlom. A ak sem zavítate vo vibramkách s úmyslom nazbierať plný košík hríbov, vraj sa veľmi nenachodíte. Osvedčené hubárske miesta nám však starosta zabudol prezradiť.

Text a Foto: RS, MP, NO