Dolina opradená mnohými vtipmi. Jej skutočná tvár však skrýva omnoho viac. V každom období tu okolitá príroda zaujme niečím iným. V zime rozliehajúcim sa tichom a romantikou pod bielym závojom ako z vianočnej rozprávky. V teplejšej časti roka zase nekonečnou zeleňou lahodiacou nielen oku, ale i duši, sem-tam popretkávanou liečivými bylinami a lesnými plodmi. A vraj vzduch a vodu tu majú tiež unikátnu. Čo za oblasť to spomíname? No predsa Marikovskú dolinu.

Prvou písomnou zmienkou o oblasti je listina pochádzajúca z roku 1321, v ktorej Uhorský kráľ Karol I. Marikovskú dolinu za verné služby daroval magistrovi Ondrejovi. Od tých čias sa tu udialo všeličo možné i nemožné, v každom prípade dnes oblasť láka chatárov i turistov z blízkeho aj zo vzdialenejšieho okolia.

Miesto na oddych

V hľadáčiku turistickej polície sa ocitla kopaničiarska obec Horná Mariková rozprestierajúca sa na konci Marikovskej doliny, vzdialená asi 20 kilometrov od mesta Považská Bystrica. Na severovýchode susedí s Papradnom a na juhu a juhozápade s Dolnou Marikovou, na západe s Lazmi pod Makytou a na severozápade s Českou republikou a s chotárom obce Makov. Chotár obce je veľmi rozľahlý. Už len samotná obec je 12 kilometrov dlhá. Ľudia tu majú priestoru habadej, čo je dnes vzácny artikel, najmä ak si človek hľadá miesto na oddych.

Územie obce s veľmi členitým povrchom tvorilo kedysi 108 osád, z ktorých dodnes už väčšina zanikla. K hlavným a tiež najväčším patria Pagaňov, Belejov, Modlatín, osada považovaná za centrum obce, Vlkov a Ráztoka, posledná osada Hornej Marikovej, ktorá hraničí s Českom. Obcou preteká Marikovský potok nazývaný aj Marikovka. V jednotlivých osadách sú zachované pôvodné zrubové domy, z ktorých sa postupne stávajú rekreačné chaty a chalupy.

Do Ráztoky

Posledná osada Ráztoka je ideálnym východiskovým turistickým bodom na hrebeň Javorníkov. Na parkovisku pohodlne zaparkujete auto a šup ho do terénu! Niečo vyše hodinky vám z tohto bodu potrvá cesta na Malý Javorník (1019 m n. m.) po žltej značke. Odtiaľto môžete červeným značením pokračovať ďalej smer Veľký Javorník (1071 m n. m.). Rovnaký časový úsek zaberie výstup na druhú stranu, po miestnom modrom značení dorazíte na hrebeň k horskému hotelu Portáš alebo i kúsok ďalej ku Ski centru Kohútka. V zimnom období sa tu príjemne zohrejete pri horúcom čaji či ostrejšej kombinácii. V priaznivom počasí je to v tejto časti roka ideálna vychádzka, časovo i kondične tak akurát. Dostať sa sem možno aj z centra Hornej Marikovej, Modlatínu, no náročnosť sa s dĺžkou trasy zvyšuje a treba rátať so štyrmi hodinami výstupu na hrebeň. Pokiaľ nemáte k dispozícii auto, nezúfajte. Do Modlatínu sa dostanete aj autobusom z Považskej Bystrice a kratšiu trasu odtiaľto viete absolvovať napríklad na Orgoňovu Kýčeru po žltom turistickom značení (959 m n. m.).

Nielen pešou turistikou je táto oblasť zaujímavá. Ani cyklisti tu nudou trpieť nebudú. Množstvo značených cyklotrás miesto predurčuje na pekný výlet na dvoch kolesách. Aj keď košíky sú už zazimované, v sezóne miestne lesy oplývajú nielen krásou, ale aj vôňou lesných plodov, húb a liečivých bylín. Čučoriedky sú tu najpopulárnejšie, už len do leta označkovať miesta, kam sa to na ne treba vybrať.

Aj zalyžovať si treba

Čo tu ešte na vás čaká? Príjemným prekvapením je Ski centrum Ráztoka. Žiadna „somárska lúka“ to teda nie je – s pekným sklonom dopraje aj lepším lyžiarom. Hlava na hlave sa tu vraj tlačiť nebudete, podľa miestnej chatárky Zuzky sa dá svah točiť až do ulyžovania. V ponuke je i večerné lyžovanie a v prípade menšej dávky snehu pomôže umelé zasnežovanie. Občerstvenia aj ubytovania sa vám počas prevádzkovej sezóny vleku dostane priamo pod svahom, podľa podmienok plus-mínus od prelomu roka do Veľkej noci. Ak by ste sa však miestneho lyžovania objedli, možnosti v okolí sú prajné: Ski centrum Čertov a Kohútka na jednej strane, Ski Podjavorník či Makov na tej druhej. Čaká vás len trochu dlhšia cesta autom. Alternatívou sú v zime i bežky, zasnežený hrebeň Javorníkov vás opantá tými najkrajšími zimnými pohľadmi.

Toľká škoda

Osada Ráztoka sa donedávna mohla popýšiť i historickým unikátom. Nachádzal sa tu totiž drevený kostolík – Kaplnka Božieho srdca Ježišovho, dokončená v roku 1949. Drevená zvonica bola v osade už v roku 1870, samotný zvon ešte oveľa skôr. Bol to jediný drevený kostol v Považskobystrickom okrese, no z neznámych príčin v ňom v auguste 2016 vypukol požiar, pri ktorom zhorel takmer do tla spolu so zvonom i sochami miestneho umelca určenými pre plánovaný betlehem. Vďaka šikovným a zanieteným občanom sa už, našťastie, na jeho obnovení pilne pracuje. Na vlastné oči sme videli, že práce sa miestni neboja ani cez víkend, tobôž nie pri nulových teplotách. Ak pôjde všetko podľa plánu, kaplnka by mohla uzrieť svetlo sveta v novom roku.

Keď to buchne

V jednej z chalúp sme sa pri teplom bylinkovom čaji porozprávali so skúsenou hornomarikovskou chatárkou, pani Zuzanou. Jej kroky do tejto doliny viedli už v detstve. Chodievala sem na prázdniny k tete a v dospelosti náhoda alebo osud zariadili kúpu vlastnej chalupy. Tak sa dlhoročná náklonnosť k tomuto krásnemu kraju zhmotnila do útulného príbytku hneď pod svahom. Nedalo nám nebrnknúť trochu na strunu vtipov, čo kolujú o tejto oblasti. „Niečo na tom možno bude,“ pousmeje sa Zuzana. „Už dávno mi dvaja bratia, pôvodní obyvatelia, prezradili recept na výrobu domácej pálenky – chlebovice. Že vraj dáte variť chleba a keď to buchne, je to hotové. Myslím, že takýto ,elixír‘ môže narobiť poriadnu šarapatu.“ V súvislosti s prívlastkom zapadákov sa Mariková spomína aj preto, že bola v minulosti dolinou veľmi chudobnou. Mnohí sa dokonca čudujú, že táto obec skutočne existuje a nie je len vymyslená.

Je ako z rozprávky, to môžeme potvrdiť, ale vymyslená rozhodne nie je. „Pri rozbore vody sa suseda pýtali, čo im to dal za evian. Donedávna tu boli v potoku aj raky, len teraz pre nízku hladinu vymizli. Hore v lese sa dá z potoka napiť a vzduch je tu podľa meraní kvalitatívne rovnaký ako v Tatrách. Tým, že cesta tu končí, dedina je uchránená od znečistenia z veľkého množstva vozidiel a lesy tiež robia svoje,“ dodáva pani Zuzka. V neposlednom rade panenskosť okolitej prírody umocňuje aj fakt, že telefónny či internetový signál v Ráztoke rozhodne nechytíte. Oslobodení tak budete aj od tejto formy smogu a pri oddychu vás už skutočne nebude nič vyrušovať. Aj do centra zablúdiť Na čo ešte pri výlete do Marikovej nezabudnúť? Zastaviť sa v horskom hoteli Eva Mária, v rodinnom penzióne s tradičnou reštauráciou. Nám sa, bohužiaľ, jeho kvality overiť nepodarilo, v čase našej návštevy bol z technických príčin zatvorený. Podľa odporúčaní miestnych však chybu jeho návštevou určite neurobíte. V centre Hornej Marikovej vás zaujme aj ďalšia kultúrna pamiatka – farský rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého. Je dominantou obce a isto ho neprehliadnete. Veľkých i malých návštevníkov môže potešiť rekreačný areál Rybník Horná Mariková. Ponúka ubytovanie v bungalovoch aj s možnosťou rybolovu. Obec je tiež známa organizovaním folklórnych slávností, počas júna tohto roku pripravila už 27. ročník. Bohatý kultúrny program spolu s návštevou miestneho skanzenu učaruje nielen folklórnej duši. Vychádzajúc z doliny, oplatí sa zastaviť v salaši Nimnica na príjemný obed či večeru, prípadne si v miestnych kúpeľoch Nimnica dopriať niektorú z relaxačných procedúr.

Ešte stále si kladiete otázku, či sa Hornú Marikovú oplatí navštíviť? Príďte a uvidíte, že každý si tu príde na svoje. Pri aktívnom oddychu, potulkách lesom či zimných športoch, v lete na folklórnych slávnostiach alebo len pri relaxe a sladkom ničnerobení v romantickom prostredí marikovských lazov. Chýba moderná infraštruktúra? Ale komu vlastne? „Chalúpkovu“ to na kráse neuberá, ba práve naopak. Vyznávači čistej prírody, ktorí sa na lesných chodníkoch neradi tlačia, si to tu vychutnajú plnými dúškami. Pohoda sa tu priam šíri vzduchom.