V turistickom žargóne platí, že neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený turista. V tomto duchu sa niesla i naša ďalšia turistická razia v trenčianskom regióne. Keďže v zime sa na prívetivé počasie nemožno spoliehať, otestovali sme také turistické trasy, ktoré sa dajú zvládnuť aj v sťažených, vymrznutých podmienkach. Samozrejme, patrične zababušení.

Okolie Bošáckej doliny je dobre známe najmä produkciou slivovice výnimočnej kvality. No zostať len pri tomto lahodnom moku by bola večná škoda. Lokalita kúsok severne od Nového Mesta nad Váhom oplýva viacerými oku lahodiacimi zákutiami. Vydajte sa s nami za ich spoznávaním.

Reportážnych zastavení bude viacero, tak poďme pekne poporiadku. Prvým turistickým cieľom je vrch Veľký Lopeník (911 m n. m). Jeden z najvyšších vrchov Bielych Karpát, ktorým prechádza česko-slovenská štátna hranica, s 22 metrov vysokou rozhľadňou.

Snehom poprášený zimný deň začíname v Novej Bošáci. Z centra obce vedie k rozhľadni modré turistické značenie. Vrchol vzdialený 5 kilometrov s prevýšením 604 metrov zdolajú aj priemerne zdatní turisti, hoci sa pri výstupe trochu zapotia. Trasa spočiatku vedie po asfaltovej ceste do osady Grúň. Pre motorizovaných turistov sa tak naskytá možnosť ušetriť sily a zaparkovať auto až v osade. Pri pamätníku SNP je menšie parkovisko. Majestátna socha partizána opodiaľ tu na zaparkované auto určite dohliadne. Cesta pokračuje pomedzi roztrúsené domčeky, čoskoro sa zmení na kamenistý a neskôr čisto lesný terén.

Pribaľte si termosku

Približne dvojhodinový výstup strmším i miernejším terénom sa v závislosti od poveternostných podmienok môže v zime predĺžiť. Treba na to pamätať, do batohu pribaliť termosku s teplým čajom i nejaký ten medovník z vianočnej krabičky. Striedavo redším lesným porastom a odlesneným terénom pomaly vstupujeme do hustejšieho lesa. Tu nás ešte pozdraví pekný drevený prístrešok. Cestou hustým lesom, vhodnou i pre skúsených horských cyklistov, sa pomaly blížime k vrcholu. Výhľady tentoraz ukrýva hustá hmla. Nevadí, mliečny opar a zamrznuté ihličie všade naokolo dodávajú výletu rozprávkový nádych.

Na vrchole Lopeníka nás víta pomerne rozsiahly spoločenský priestor. Vidieť, že areál je obľúbeným miestom pravidelných výstupov Slovákov i Čechov. Nachádza sa tu množstvo lavičiek, bufet, ohnisko a tiež pôsobivý pamätník

venovaný padlým sovietskym vojakom, keďže vrch bol dejiskom významných bojov počas 2. svetovej vojny.

„Zo dvadsať stupňov na teplomere viac, aj by sme si tu posedeli,“ s humorom poznamenáme. Zdravý rozum a tuhnúca krv v žilách nám to nedovolia, a tak šup hore na rozhľadňu. Výstup drevenou, dobre zabezpečenou konštrukciou s murovanou základňou by mali zvládnuť deti i tí, ktorým výška nevonia. A výhľady? Isto sú prekrásne. Vraj, keď je jasno, dovidieť i na vzdialenú Malú Fatru. Veľkým plusom navrchu rozhľadne je mapka pohorí na každej zo svetových strán aj s popisom, na aký vrchol sa práve pozeráte. Zamrznutá príroda, zahalená v bielom oblaku, okno do diaľav privrela, no aj tak nám učarovala.

Po chvíli sa na rozhľadňu štverá i párik českých turistov z Uherského Brodu. Rovnako ako my, zavítali sem prvýkrát. Vyzimení sa spolu zohrievame pri horúcom čaji. Ešte zopár pohľadov na panorámu a vydávame sa rovnakou trasou späť do Novej Bošáce. Na naše prekvapenie cestou dole stretáme ďalších otužilcov, bežca a dvoch bajkerov, odhodlaných športovcov, ktorí ani v týchto podmienkach tréning nevynechávajú.

Relaxačná časť výletu sa ešte odkladá. Diétny slnečný svit nás núti poponáhľať sa k ďalšej zástavke nášho programu – k Haluzickej tiesňave. Prechádzajúc Bošáckou dolinou by bola škoda nezastaviť sa v malých obciach, ktoré tiež čo-to zaujímavé núkajú. V Zemianskom Podhradí stojí Pamätný dom J. Ľ. Holubyho a Ľ. Riznera či pôsobivý evanjelický kostol z obdobia raného empíru. Kúsok ďalej v Bošáci zase láka Múzeum Bošáckej doliny a Bošácka pálenica. No vieme, že na obhliadku toho, ako v kraji ľudia kedysi žili a ako sa pripravovala najlepšia slovenská slivovica, sa treba ohlásiť v predstihu.

Peši zelenou turistickou značkou, či autom po rovnakej ceste, sa z centra Bošáce dostanete do Haluzíc. Drobná obec je známa starobylou zrúcaninou opevneného kostolíka. Keďže na pravej strane Váhu kedysi nebol hrad ani hradisko, kostol slúžil ako krátkodobé útočisko v búrlivých dobách vojen. Okolo kostola stál ochranný kamenný múr s vežami a strieľňami. Tesne pri pozostatkoch múrov sa tiahne prírodný unikát, kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická tiesňava. Známa je aj pod názvami Prierva alebo Haluzický výmoľ. Vznikla hĺbkovou erozívnou činnosťou Haluzického potoka. Aj keď sa podarilo čiastočne zamedziť jej prehlbovaniu a roklina na prvý pohľad pôsobí neškodne, v skutočnosti je možno vidieť, že sa stále prehlbuje a viditeľne rastie do šírky. V roku 1963 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany. Tiesňava zaujme najmä kaskádovitými prehrádzkami, objavíte tu bralá i tajomné zákutia. Vysoké steny a úzke dno vytvárajú nefalšovaný kaňon. Od roku 2011 ňou prechádza upravený okružný Lesnícky náučný chodník Haluzická tiesňava. Ten návštevníka prevedie nielen samotnou tiesňavou, ale aj priľahlým areálom opevneného kostola. Sú tu viaceré informačné panely, ktoré informujú o trase, pozoruhodnostiach a dejinách tohto miesta.

Za krásnym výhľadom

No v tiesňave sa náš výjazd nekončí. Hneď oproti, na malom kopci Hájnica, stojí ľahko prístupná, sedem metrov vysoká drevená rozhľadňa. Ponúka pekné výhľady na okolitú krajinu, osobitne na Biele Karpaty, Považský Inovec a obce Bošáckej doliny. Od obecného úradu sem vedie nenáročný, kilometer dlhý turistický chodník, ktorý bez väčších problémov zvládnu všetky ročníky. Návšteva Haluzíc predstavuje skvelý tip na kratší výlet, vhodný aj pre menej zdatných výletníkov. Zeleným turistickým značením sa do Haluzíc možno dostať aj z priľahlých Trenčianskych Bohuslavíc. Po aktivitách vo vibramkách si treba dopriať trochu oddychu, najlepšie pri dobrom jedle. Hľadáme teda miesto, kde smäd a hlad zaženieme. Po ceste míňame zopár pohostinstiev, no reštaurácií je ako šafranu. Našťastie, situáciu zachraňuje penzión Žákovic na okraji Trenčianskych Bohuslavíc. Domácka atmosféra a teplo interiéru potešia vymrznutých návštevníkov. Čo sa gastronomického zážitku týka, môžeme zodpovedne vyhlásiť, že ponuka spĺňa vyšší štandard. Spolu s milým personálom penzión vytvára priestor pre príjemné posedenie. Ak sa v tomto kraji rozhodnete stráviť viacero dní, bude dobrou voľbou aj v prípade prenocovania.

Charakteristický kopaničiarsky kraj Bošáckej doliny ukázal svoju zimnú tvár. Presvedčil nás, že má čo ponúknuť v každom ročnom období. Malebná príroda, unikátne prírodné scenérie i historické pamiatky zaraďujú túto lokalitu medzi pozoruhodné miesta nielen trenčianskeho regiónu. Takže, dobre sa obliecť a hor sa na výlet!

text a foto: bafa