Oproti nám si pomedzi lesy razí cestu biely nablýskaný mercedes. Autobusový zájazd. V tejto časti sveta a v novembrovom kolorite pôsobí ako päsť na oko. Mieri do srdca Považského Inovca, my už opačným smerom, a má dve možnosti. Buď zakotví v lyžiarskom stredisku Bezovec – lenže tam ešte nie je sneh –, alebo sa spustí kilometer poniže. Do rozprávkovej doliny, kde nájdete balzam pre oči a pokoj na duši. Končí v nej jediný linkový autobus, no aj zájazdový sa sem občas zatúla. V tejto doline vyrástla televízna dedina a bijú sa tu dva svety: Nová Lehota s Hornou Dolnou. Obcí z názvom Lehota nájdeme na Slovensku vyše päťdesiat. Iba jedna však leží na hranici Trenčianskeho s Nitrianskym krajom, v područí pohoria Považský Inovec, v lone čistej prírody a v blízkosti hradov Tematín, Beckov a Čachtického hradu.

Dajte nám svätý pokoj

Nová Lehota má oficiálne 206 obyvateľov, pupočnou šnúrou i históriou je spojená so Starou Lehotou a zo všetkých Lehôt je aktuálne najslávnejšia. Prívlastok Nová jej z časového hľadiska príliš nesedí. Prvá zmienka o obci sa datuje už z roku 1348, vtedy patrila do Tematínskeho panstva. Teraz je v „područí“ televízie Markíza a v hľadáčiku celého Slovenska. V televízii sa na Novú Lehotu díva takmer milión divákov, vždy keď sa nový diel sitkomu Horná Dolná dostane na obrazovky. A pritom sa traduje, že Novú Lehotu založil človek s priezviskom Pokoj. „Dajte nám s tým svatý pokoj,“ takto dopadol náš pokus pri prvom kontakte s dedinou. So žoviálnou otázkou – ako sa vám tu žije? – to nemienime vzdať. Za ostrou zákrutou sa otvára televízne námestíčko. Zovšadiaľ je priaznivý uhol výhľadu, asi preto sa nenápadne privreli zo dve brány a „zabrnkali“ záclony v oknách. Ako v sicílskom krváku. Aj mladá psičkárka pri pohľade na návštevníkov „zabudla“, čo pôvodne chcela... Narýchlo teda skontrolovala prázdnu schránku, zaradila spiatočku, stiahla psíka na vôdzke späť do brány a zavrela ju zvnútra. Žeby mali domáci cudzích naozaj plné zuby?

Bez pohybu, nula ľudí

Na námestí je pokoj, bez pohybu. Potraviny opodiaľ sú zatvorené. Ich majiteľka maróduje a krčma ešte otvorená nie je, lebo v čase obeda, ešte k tomu v pracovné dni, sa to neoplatí. Námestie v Novej Lehote – to je kaplnka v susedstve s evanjelickým kostolíkom a zvonicou, informačné tabule, autobusová zastávka a pamätník. Domáci ho venovali svojim hrdinom, ktorí bojovali a padli počas dvoch vojen, v mramore je vytesaných osemnásť mien.

Za hodinu námestie preťali tri autá a nula ľudí. Spoločnosť nám robí čierny kocúr a autobusár. Prvý zvláda všetko naraz – leží, stráži pamätník a vykonáva hygienu labiek. Mladý šofér si rozložil robotu efektívnejšie. „Som tu nový, len druhý týždeň. Aby mi prešiel čas, robím v autobuse poriadok. Poumývať dlážku, povyhadzovať odpadky, ale vidíte, veľa roboty nie je. Na najbližší spoj prídu možno dvaja-traja ľudia, ráno a podvečer je to veselšie. Ešte nedávno sa vraj chodilo autobusom aj do Doliny (miestna časť, asi dva kilometre od obce – pozn. aut.), dnes nie je pre koho.“

Nezvaní hostia

Študujeme námestie. Od horizontu pri kulturáku sa strmo skláňa až k televíznej zákrute a obecnému úradu. Premietame si v hlave Hornú Dolnú a porovnávame s Novou Lehotou. Kde všade sa v čase filmovačiek preháňa legendárna rapidečka, kam sa podel kakaovník, pamiatková atrakcia úspešného seriálu? Pátrame po hniezdočku lásky Eriky Bednárikovej (Petra Polnišová) a Ďura Brmbalíka alias Dana Heribana – po dome s legendárnou latrínou. Po krčme Terezy Peknej (Zuzana Šebová), po kancelárii starostu Karola Frlajza (Peter Sklár)...

„A kto vás sem volal?!“ Táto štipľavá narážka tentoraz nepatrila nám. To len jeden z domácich, ktorému našťastie bolo do reči, podráždene opisoval, ako vyprevadil jednu z návštev v obci. „Prídu sem ako veľká voda, zaparkujú si, kde sa im zachce. Robia tu hurhaj, behajú s foťákmi, narobia neporiadok a potom ešte vyprávajú – že tu nič neni! Tak som za nimi zakričal, že ich sem nikto nevolal.“

Čerstvý dôchodca, nazvime ho pán Karol, má chalupu tesne pod televíznou krčmou, ktorá susedí s Frzlajzovým úradom. „My nikoho nevyháňame, ale povedzte mi, čo je to za ľudí, keď si len tak vezmú cudzie. Na krčme, kde sa točí, niekto rozbil okno a zobral odtiaľ parožie. Ani na stene úradu už neni ceduľa Horná Dolná, zmizla. Nečudujem sa štábu, že aj kakaovník a rapidečku radšej poschovávali. Pozor, ale poväčšine chodia ľudia, s nimi sa dám aj do reči,“ dodáva Karol, ktorý sa v seriáli tiež mihol vo vedľajšej hereckej úlohe. Hlavne keď sa točilo v krčme a na ihrisku, robil komparz. A ušiel sa mu od štábu štamperlík na posmelenie pred kamerou? „Ja sa kamery nebojím. Naozajstné poldeci? No to by už len dopadlo! Veď niektoré zábery, kde sa akože popíja, sa robia aj na štyri razy...“

Bezovec na skok, efekt nulový 

Televízny štáb zapojil do seriálu veľa domácich. Kvôli autenticite, miestnemu koloritu, naturelu a súzvuku duší. Efekt vidno. V Novej Lehote je „herectvo“ najfrekventovanejšie povolanie, akurát na vedľajší úväzok a takmer zadarmo. Ak v tom teda nie sú peniaze, čo potom – žeby sláva? Karol si skôr myslí, že ľudia pristali na toto divadlo pre vykúpenie sa zo stereotypu.

„Sranda je, že v dedine nikdy nebolo ochotnícke divadlo, možno len v škole. A koľko hercov tu dneska máme, že?! Ľudia z Markízy, réžo, produkcia aj herci sú fajn, normálni, žiadni nafúkanci,“ vysvetľuje vzájomnú človečinu Karol. Dlhé roky pracoval v lyžiarskom stredisku Bezovec, až do leta tohto roka – ako dievča pre všetko. Tvrdí, Bezovec má zmysel, ľudia ho dobre poznajú. Hlavne v zime býva cesta od Piešťan či od diaľnice na tento smer prepchatá. Pod kopcom parkoviská plné, ubytovacie kapacity tiež. Služby sa zlepšili, len škoda niektorých, v minulosti vychýrených ubytovní. Dnes chátrajú, v jednej vraj aj kone chovali. „Vidíte, my sme kilometer od Bezovca a cestovný ruch nás tu v dedine sotva lízol. Až na kuchárky, recepčné, údržbárov – no nech je to desať ľudí dokopy, čo tam mali alebo majú robotu. Nič vác,“ uzatvára debatu pán Karol.

Hľadá sa rapidečka

Námestím sa nesmelo spúšťa dodávka s považskobystrickou „ešpézetkou“. V nej štyria chlapi, čo sa vracajú domov z týždňovky a hľadajú filmárov. Vraj aj dnes sa tu točí – či nevieme, kde. Žeby ďalšia ponuka na komparz? Posúvame im také info, ako sme ho kúpili od domácich: filmovačka sa nekoná, štáb vždy príde na dva týždne, vtedy je dedina hore nohami. Mal prísť aj skraja zimy, ale si to rozmyslel, asi nestačia natočené strihať... Chlapi z dodávky hľadajú po dedine rapidečku aj kakaovník – neúspešne. Pýtajú sa na cestu k ihrisku i cintorínu, že sa tam zvečnia na mobil. Aj my sme ich zvečnili, usadených na striedačke pod nápisom DOMÁCI a prevesených okolo futbalovej brány. Tí chlapi sú modeli aj obchodníci. Niečo za niečo: „Počúvajte, fotografko, a tri éčka na poldeci by sa nenašli? Ten štvrtý nemôže, to je šofér...“ Tie éčka by sa našli, len poldeci niet kde kúpiť. Kým otvoria krčmu, chlapov by aj smäd prešiel. V Novej Lehote si treba všetko zaslúžiť:-).

Každé ráno v burgyni

Povyše cintorína sa rozprestiera hlavný družstevný stan. JRD Bezovec bolo kedysi pýchou i zdrojom obživy nielen tejto doliny. „Ket som tam já robila, už za tmy, o pol štvrtej ráno sme mašíruvali do burgyne, okopávat krumple alebo ge kravám. Šecko pekne týmato rukáma, nije jak dneska namoderno, že sa len kontroluje jako mašina maká. A o ósmej som už stála doma pri hrncoch. No veru, stopadesát ludí na družstve mohlo robit. Čul? Šecko predané, prenajaté, do roboty chodá tré-štyré a na pol ósmu. No povecte mi, čo je to za družstevníkov? Celé zle.“

Teta Zuzka Plačková má v jednom jasno – čo na srdci, to na jazyku. Do Novej Lehoty sa privydala pred vyše polstoročím. Dnes je v chalupe sama, na krku má hospodársky dvor a pri ňom nalepené ďalšie dva domy, čo jej padajú na hlavu. „Nezbláznim sa z teho. Deti sa rozutekali, nemajú o to zájem a syna, čo aj mal, som pochovala. Som po operácii srdečka a scem si užit jak sa hovorí každé nové ráno. Osud mi dočulka vác vzal lež dal, ale ja sa tak ľahko nepoložím,“ štartuje v sebe každodenný optimizmus pani Zuzka. Dať sa s ňou do reči chcelo aj kus odvahy. Čo tomu predchádzalo?

Susedky Zuzka a Anežka

Konečne sme objavili miesto, kde v Hornej Dolnej stojí kakaovník. Aj dom, kde býva Erika Bednáriková. Tá je teraz s Ďurom na „dovolenke“ v Bratislave a najpopulárnejšiu slovenskú latrínu tiež odpratali z dvora, aby nebodaj nedostala „nohy“. Pre úplnosť a poriadok sa žiada dodať, že Erikin televízny dom, kakaovník a dom pani Zuzky sú na jednej kope. A kopu dopĺňa dom tety Anežky, Zuzkinej susedy.

Vo finále nášho pátrania stáli obe pri plote a hodnú chvíľu si nás premeriavali. „Víte, šelijakí ludé sem chodá. Už to tu skúšali aj falešní odpisovači elektriky, skoro som ich puscila cez dvere. Teraz chodá novinári, okukuvači, fotá nás, ani sa neopýtajú. Aj mna minule, reku, čo to focíte a on, že vášho psa. A potom som sa našla v časopise. Chodá aj ze štábu, ak volačo treba. Živého zajáca, pustit do dvora na filmuvačku alebo naozajsnú dedinskú rekvizitu – ale tí sú naši,“ vyratúva dôvody ostražitosti teta Anežka a Zuzka jej skočí do reči: „Volakedy si tu pripadáme jako v zólogickej, a pritom my dve v Hornej Dolnej ani nehráme.“

Obe dievčence, hoci už majú vyše sedemdesiat, si deň krátia pri plote. Debaty o živote, varení, o všetkom – aj o Hornej Dolnej ich držia v kondícii. „Troška sa to pomenilo, čo sa tu točí ten seriál. Vedá o nás šade, ale čo z teho máme my? Troška je to na škodu. Odjakživa si tu v dobrom nažívame a čul sa nám začne závisť motať pod nohy? Minule kukám, že tá, čo ledva chodí o paličke, v televízore behá ako mladica... Ále, to sú len také sprostosti. Musím povedat, že ket sa filmuje, máme šecko pekne upratané, vyzametané. Funguje nám obchod, krčma, poštárka chodíva pravidelne, aj autobusy. Bohoslužby sú naordinuvané až do Nového roka a my si s Anežkou rozumíme. A to ja som evangelička a ona katolíčka... Šetci sa aj tak ráz stretneme tam hore“ dodáva pani Zuzka a ukazuje na cintorín.

Dobrá správa pre Hornú Dolnú: kakaovník a rapidečka sa nenašli, ale na vlastné oči sme videli, že „nohy“ nedostali. Sú v bezpečí, dobre strážené, minimálne do najbližšej filmovačky. Teta Zuzka Plačková je nielen dobrá herečka, ale aj policajtka.

Ešte by nás zaujímalo, ktorú z možností si vybral nablýskaný mercedes z úvodu reportáže... My sme si vybrali dobre.

Radovan Stoklasa

Martin Petrík