V srdci hôr, obklopená Malou Fatrou, Strážovskými vrchmi a Žiarom, leží na samom okraji Trenčianskeho kraja, v najsevernejšej časti Prievidzského okresu i celého regiónu hornej Nitry, obec Kľačno.

V tieni lesov, v úzkej doline rieky Nitry a jej prítoku Trnavy, sa nachádzajú bohaté náleziská zlata, ktoré v dávnej histórii lákali ťažiarov z celého Uhorska. Aj preto tu zostala silná stopa karpatských Nemcov. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali baníctvom, ťažbou dreva, chovom dobytka a poľnohospodárstvom, ku ktorým postupne pribudli remeslá. Klčovaním lesov vznikali osady, ako napríklad Gajdel, ktorej vznik sa datuje do roku 1413. Názov na terajšie Kľačno sa zmenil až v roku 1948. „Pôvodní obyvatelia mali nemecké korene, ale my sme multikultúrni, pretože tu bolo veľa obyvateľov z Dolnej Zeme, Rusínov, ale aj Čechov,“ pohrabal sa v kronikách starosta obce Jozef Ďuriš, ktorý sa sem s rodičmi presťahoval, keď bol ešte v perinke. „Narodil som sa v Žiline, ale cítim sa ako Kľačňan.“ Rozkvet obce mohol nastať vybudovaním železnice z Prievidze až do Rajca, ale trať skončila v Nitrianskom Pravne a vojnou zbedačené obyvateľstvo sa rozutekalo do sveta. Tradičné drevenice nahradili murované domy.

Počas SNP prebiehali v okolitých lesoch tvrdé boje, v ktorých zahynulo 18 zajatých partizánov, a do konca vojny padlo ďalších 20 mužov. „Z pôvodnej architektúry sa nezachovalo nič. Obec dvakrát vyhorela, a tak sme dali vyrobiť aspoň maketu gajdlanského domu,“ pokračoval prvý muž obce. Zrušenie stavebnej uzávery v roku 1986 spôsobilo stavebný rozmach obce. O rok neskôr sa začala výstavba školy v prírode – a aká by to bola podhorská obec bez lyžiarskeho vleku? Ten sa však využíva len občas, pretože zmena klímy a nedostatok snehu lyžiarov vyhnali do vyšších nadmorských výšok.

K prameňu a na Kľak

Ak hľadáte prameň štvrtej najdlhšej rieky na Slovensku, buzolu máte nasmerovanú správne. Práve v katastri obce Kľačno vyviera rieka Nitra. Ak sa chcete dostať k oficiálnemu prameňu, musíte sa vydať do juhovýchodných svahov Lúčanskej Malej Fatry, pod vrch Reváň. V skutočnosti však vyviera cca 400 m severovýchodne a 100 m ďalej od oficiálneho miesta. Oficiálny prameň obkolesuje murovaná stena s nápisom. Vedľa je prístrešok s ohniskom, pri ktorom si môžete oddýchnuť a užiť si lesnú atmosféru. Zaujímavosťou tohto miesta je aj kaplnka rodu Bossanyiovcov, ktorá pochádza pravdepodobne zo 17. storočia. K prameňu vedie značená turistická trasa aj cyklotrasa z Fačkovského sedla a je skvelým východiskovým bodom pre turistiku na vrch Kľak. „Je tam krásny výhľad, naskytne sa pekná panoráma na okolie. Patrí k tým ľahším trasám, hoci prvá trištvrte hodina je náročnejšia. Ale na vrchol sa prevažne ide hrebeňovkou,“ uviedol starosta a doplnil: „Napriek tomu, že sme na strategickom mieste, necítime sa ako turistické centrum. Kľak navštevujú turisti z celého regiónu. Je tu vhodná cyklotrasa, ktorá prechádza cez Kľačno na Vrícko, pokračuje do Kláštora pod Znievom a naspäť do Prievidze. Je to horská prémia, keď sa robia Znievske dni cyklistiky. Máme aj školu v prírode, ale tá sa skôr využíva na výučbu počas letnej sezóny. Energetická situácia sa skomplikovala, a tak ju prevádzkovateľ nevie organizovať celoročne. Obmedzujú nás aj medvede, ktoré predstavujú celoslovenský problém. Nikto z obce nie je domased a rád sa vyberie na menšiu túru. No ľudia sa ich jednoducho boja. Stačí pár videí a reportáží, ktoré ich od návštevy lesa spoľahlivo odradia. Vďaka tomu ubudlo aj hubárov,“ poznamenal Jozef Ďuriš. Neoficiálny turistický oddiel z obce organizuje rôzne turistické výstupy – či už veľkonočný alebo silvestrovský. A cieľovou destináciou nie je len najznámejší Kľak. „Kúsok od nás je zabudnutá obec Hadviga, ktorá je asi hodinu cesty cez kopce. Je to zaujímavá dedinka. Nie sú tam miestni obyvatelia, ale len chalupári,“ vysvetlil starosta.

Slovenské i nemecké piesne

Zhruba tisícka obyvateľov sa pravidelne stretáva pri rôznych príležitostiach, ktoré organizuje obec alebo miestne spolky. Kultúrne podujatia vždy oživí spevácka skupina Neutrataler, ktorá vznikla pri miestnom Karpatskonemeckom spolku. „Reprezentujú nás nielen doma, ale aj v zahraničí. Pochodili viacero štátov, zapájajú sa do kultúrneho života v obci aj mimo obce, keď pripravuje podujatia združenie Hornonitrie z obcí Pravnianskej doliny. Pri vzniku súboru stáli šesťdesiatnici, ktorí majú nemecké korene a v detstve získali vzdelanie v nemeckom jazyku. Pripojili sa i mladší rodinní príslušníci a priatelia slovenskej národnosti. Počet spevákov sa za tie roky hýbe v rozmedzí 15 až 25 členov. V repertoári spevokolu sú nemecké a slovenské piesne,“ pokračoval starosta Ďuriš.

Občianske združenie Babinec zase pripravuje oslavy Medzinárodného dňa detí, na ktorom sa zúčastňuje vyše 100 detí z obce, a pri príležitosti 1. mája organizuje tradičné pálenie čarodejníc. „Prvýkrát sme tento rok s pomocou futbalistov stavali máj ručne. Spravili sme vatru a popritom sa pálili bosorky. Pripravili sme aj menšie ohnisko, kde sa opekali špekáčiky. Inšpirovali sme sa u priateľov z družobnej obce Olšany-Klášterec,“ prezradil Jozef Ďuriš. V obci je aj Klub dôchodcov, kde sa tí skôr narodení dvakrát do týždňa stretávajú v spoločenskej miestnosti, ktorú má obec k dispozícii. Mladé mamičky s rodinami sa zase združujú v OZ Kľačno. Obec zriadila aj vlastné fitnescentrum a v bývalej hasičskej zbrojnici plánuje zriadiť múzeum.

Od sliviek po tradičnú polievku

Pravidelne v októbri sa v Kľačne konajú Gajdlanské hody. Zvyk hodovať na sv. Gála pretrval aj storočia po tom, čo bol kostol zasvätený sv. Mikulášovi. Na lúke pred kostolom bývajú súčasťou hodovej slávnosti trhy ľudových remeselníkov z okolia. V roku 2013 boli do programu zahrnuté aj slivkové trhy s odkazom na históriu. Žiaľ, pôvodné odrody sa nepodarilo zachovať. Slivky sa dokonca vyvážali až k Márii Terézii. "Naším tradičným jedlom je fazuľová polievka nasladko so zemiakovými babkami. Starší väčšinou odovzdávajú recept mladším,“ povedal starosta Kľačna.

Kto navštívi Kľačno, určite nebude spať pod holým nebom. Môže sa ubytovať na farme Zelená ruža, ktorá ponúka ubytovanie v niekoľkých apartmánoch, spoločenské priestory na konferencie a oslavy, kontakt so zvieratkami, fínsku saunu, kúpaciu kaďu, priestor na opekanie či grilovanie. V Kľačne sa nudiť určite nebudete. Buď sa vyberiete na niektorý z vrcholov v okolí, k prameňu rieky Nitra, alebo navštívite jedno z krásnych podujatí v obci. Leto je ideálne na turistiku a aktuálna hubárska sezóna istotne priláka mnoho nadšencov. Plné košíky hríbov nenájdete len tak hocikde.

Text a foto: R. Stoklasa