Ako v rozprávke O škaredom káčatku sa jedna z najstarších pamiatok na Slovensku čarovne premenila z dreveného zámku v hornonitrianskom regióne na kamenný skvost. Bojnický zámok je jedným z 25 najkrajších európskych hradov a zámkov. Tento romantický zámok leží na západnom okraji mesta Bojnice. Je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria.

HISTÓRIA

Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. V priebehu 13. storočia ho rod Poznanovcov prebudoval z kameňa. Bojníc sa koncom 13. storočia zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V 14. a 15. storočí sa na hrade vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody – Giletovci, Leustachovci, Nofriovci. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval hrad svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská. Obývali ho až do roku 1527, kedy kráľ Ferdinand I. daroval nehnuteľnosť Alexejovi Turzovi. Tento slovenský šľachtický rod ho upravil a prestaval na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad tým dostal charakter renesančného zámku s vnútorným nádvorím. Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) zámok opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. Výsledkom následného stavebného ruchu bola baroková podoba. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. V roku 1939 Bojnický zámok s priľahlými majetkami kúpila firma Baťa. Na základe Benešových dekrétov pripadol tento majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.

POVESŤ

Mladý ctihodný zámocký pán musel ísť bojovať do vojny. Po šťastnom návrate a dlhom odlúčení našiel doma svoju cnostnú manželku, ktorú mnohí pre jej láskavosť prirovnávali k anjelovi, aj so synom. Zloprajní príbuzní mu nahovorili klebety a klamstvá. Vraj jeho žena sa počas jeho neprítomnosti zabávala a spávala s cudzími rytiermi. Muž neveril prísahám svojej manželky a nechal vec rozhodnúť súdu. Pre neveru odsúdená mladá zámocká pani je povinná aj s dieťaťom skočiť z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Ak je nevinná, nič sa jej nestane, ak sa však prehrešila, skončí v nej svoj hriešny život. V súdny deň sa zvedavé osadenstvo zámku a celé zástupy Bojničanov zhromaždili pod vežou. Mladá žena spolu s malým dieťatkom v náručí, vedomá si svojej neviny a porúčajúc sa Pánubohu, skočila do hĺbky. Namiesto pádu sa však vzniesla ako anjel vysoko do nebies. Prekvapení sudcovia a zlomený zámocký pán vzápätí začuli čosi padnúť do priekopy. Našli v nej roztrhané šaty a rozbité hlavy klebetníkov s vyplazenými jazykmi. Za smrteľné hriechy ich stihol zaslúžený trest. Odvtedy vraj na Bojnickom zámku pri Huňadyho veži počuť čudesné hlasy. To mátožia duše zlých príbuzných. No počujú ich len ľudia bez hriechu.

NÁŠ TIP

Medzi najcennejšie z takmer 6-tisíc zbierkových predmetov, ktoré spravuje Slovenské národné múzeum na zámku, patrí tzv. Bojnický oltár od Narda di Cione. Neobíďte ani veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”.